piatok 17. júna 2016

Najslušnejšia babička na svete

Doba internetu a médií nás miestami úplne pohltila. Mnohí nielen strácajú kontakt s realitou, ale aj zabúdame na tak bežné slová ako prosím a ďakujem. Vďaka internetu, či sociálnym médiám dnes vidíme susedom nielen do taniera, ale aj do postele.

No "stará škola" a nezabúda a ľudia vychovávaní v pokore a úcte dodnes vedia čo sa patrí. Medzi nich nepochybne patrí aj 85-ročná babička May Ashworth. Tá sa naučila používať internet a rada vyhľadáva rôzne informácie aj cez spoločnosť Google.

Jej vnuk, Ben, sa pochválil fotkou na Twitteri, kde vidno posledný údaj, ktorý jeho babička hľadala na internete. Nebolo by na ňom nič zvláštne, keby v rámci slušného správania, nezabudla Google poprosiť a taktiež mu slušne poďakovať.




























"Prosím, preložte tieto rímske čísla MCMXCVIII, ďakujem."

Fotografiu na Twitteri spoločnosť Google zaregistrovala a ako jednej z mála sa jej rozhodli osobne odpovedať.

Napísali jej: "Milá Benova babička, dúfam, že sa máte dobre. Z miliardy našich používateľov ste nám práve vy vyčarili úsmev na tvári. A mimochodom, je to 1998. My ďakujeme Vám."

Babička nielen spoločnosti Google vyčarila úsmev na tvári, ale aj mnohým iným používateľom. A Vy nezabudnite, že Slušnosť má zelenú

zdroj:internet, foto: twitter

IV.diel - deň tretí

Keď som začínala so svojimi deťmi s týmto projektom, očakávala som, že možno za ten pol rok sa naučia hospodáriť s peniazmi. Pevne som dúfala, že pol rok je dosť dlhá doba na to, aby pochopili, že keď si minú peniaze na sladkosti, nebudú môcť nakúpiť materiál a teda ani zarobiť. :) Prvý deň po tom, čo si každá zarobila, chcela si ísť kúpiť zmrzlinu. Tak som im povedala, nech si šetria. Druhý deň ich stále lákalo minúť to, čo si v prvý deň zarobili. Peniaze majú každá u seba, veď sú ich. Ale včera smerom zo školy sa radšej hodinu pohrali na detskom ihrisku a nakoľko ja som mala potom obchodné stretnutie a muža preč, leteli sme naň. Síce nerada preberám doma pracovné veci, pretože moje detičky dokážu na nás visieť celý ten čas, včerajšok bol pre ne veľkou lekciou.

Okrem toho, že som majiteľkou detského kníhkupectva knihydetstva.sk spolupracujem aj s jedným veľkým človekom, ktorý je mojou métou. Vždy si vravím, že až raz budem veľká, budem ako on :) Je majiteľom niekoľkých spoločností od výživových doplnkov COMBI 4, cez motivačné kníhkupectvo UPbook.sk až po stavebnú spoločnosť DenySTAV. Človek so zameraním skutočne na všetko. A práve v prvých dvoch spoločnostiach som jeho obchodným riaditeľom.

A práve on je ten človek, ktorý má obrovského obchodného ducha. A tak asi po treťom raze, čo baby prišli z detskej, pretože sa "nudia", tak dostali ponuku, ktorá sa neodmieta. Ponúkol im 2 Eurá za 10 ručne vyrobených vizitiek spoločnosti DenySTAV. Samozrejme, Charlottka to ihneď odmietla, pretože jej sa nechce písať a Aninka bola včera tou, ktorá sa nechala presviedčať. No obchodné trvania netrvajú 5 hodín a preto museli vymyslieť niečo spoločne.

A tak sa moje deti naučili najdôležitejšej obchodnej zručnosti - spolupráci.

Charlottka sa pustila do strihania papiera a kreslenia obrázkov. A Aninka ich vypisovala podľa vzoru tlačenej vizitky a jej úlohou bolo predať ich dodávateľovi. Prvé vizitky priniesla vždy najprv mne, počkala na môj názor, potom zahanbene podala Petrovi a odišla. No po prvých dvoch razoch ju upozornil, že to on je konečný spotrebiteľ a teda by mala prezentovať svoj výrobok jemu a nie mne. Takže okrem spolupráce sa naučila ešte jednému. Vyrobiť výrobok, prezentovať ho a musela sa rýchlo naučiť prijať kritiku a uplatniť výhrady do ďalšej výroby. V konečnom dôsledku vyrobili asi 13 vizitiek. 2 neboli vhodné na odpredaj a 1 bola grátis k veľkej objednávke. Vizitky vyrobili za niečo cez hodinu, no každá si zarobila 1 Euro, ktorého zarobenie by im inak trvalo 2 dni. Vizitky, žiaľ, pofotené nemám, keď skončili s vyrábaním, nestihla som ich cvaknúť.
Po prečítaní článku mi prišla správa... Aj s fotografiou daných vizitiek :)

Sledujte nás aj naďalej, sme iní, ale stále pre Vás....