Chcem deťom dopriať zažiť nové svety a príbehy - rozhovor s blogerkou a matkou Michaelou

Pondelky sú mnohými neobľúbené dni. No vďaka tomuto rozhovoru pevne verím, že bude pre Vás krajší. Pre mňa už je. Som šťastná, že dnes Vám môžem predstaviť ženu, matku, milovníčku kníh a tiež blogerku, Michaelu. Michaela je skutočná knihomoľka, ako ja a Vy, ale narozdiel odo mňa o svojej láske ku knihám aj píše. A píše skutočne krásne. Nájdete ju TU  a za mňa hovorím jej blogu jedno velikánske ÁNO! Tak ale naspäť k nášmu blogu a hlavne k rozhovoru :) . Ale však čo Vám o ňom mám čo hovoriť ja, nechám radšej povedať o svojej láske Mišku.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes?
   
   Úplne prvú knižku neviem určiť presne - bolo ich viac - Môj macík, Žabiatko, Svrček a mravce a potom jedna s trojrozmernými obrázkami, kde bola básnička Slnko oči otvára... tá jediná sa mi do dospelosti nezachovala. A boli v nej pohyblivé postavičky a zvieratká. Taká milé ilustrácie v knižke, ktorú by dnes niekto nazval interaktívnou, boli, samozrejme, odtrhnuté ako prvé. 
2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?
   Keď som bola malá, čítali mne, aj bratovi obaja rodičia, aj všetci starí rodičia. Vždy večer, ale aj cez deň... a rozprávky rozprávali vymyslené tiež všetci. A mali sme aj veľa platní, takže keď nebol nik poruke, púšťali nám rozprávky z nich.
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?
   Čítať som chcela sama, lebo sme mali doma milión knižiek (aspoň mi to tak vtedy pripadalo) a rozčuľovalo ma, keď niekto čítal pomaly. Ale aj tie inscenované rozprávky boli na druhé počutie už nudné, chcela som zmenu a tá prišla s mojím vlastným čítaním. Do knižnice sme chodili s tatinom, on na svoj preukaz, ja na svoj a brávali sme bežne plný počet kníh (20).
4. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   A koľko kníh som už prečítala? To veru neviem. Stovky? Možno ich bude aj niečo cez tisíc. :) Značím si posledné roky tie prečítané knižky na webovej stránke, ale aj do notesov, ale nie sú tam ani zďaleka tie z detstva, či zo školy a áno, trošku to aj flákam.
5. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   Keď ma kniha nebaví, tak jej zvyknem dať šancu prvých cca 100-150 strán. Ak sa to rozbehne, dočítam ju. Nemám rada nedokončené veci, no s niektorými knihami bojujem dlho. Nedočítala som napr. Hejno bez ptáků. Dom v stráni už áno, tak ten nerátam. A tiež nerada čítam knihy, kde trpia deti.
6. Máš doma 3 detičky. Čítate ste si spolu knižky? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Kedy si deťom začala čítať a aké boli ich prvé zoznámenia s knihami?
   Dcérkam čítame obaja s manželom, už od malička ako dokázali upriamiť zrak na niečo. Leporelá, básničky, alebo len komentovanie obrázkov, proste klasika. Aj keď spočiatku knižky skôr ochutnávali. :) Seniorka sa pomerne rýchlo naučila prevracať stránky na dospeláckych knižkách, takže sme jej čítali aj ťažšie knižky, nie iba leporelá. A keď sa v piatich rokoch naučila čítať, častokrát má detskú knižku prečítanú do večera. 
7. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
   Čo sa týka písania, veď vidíš, že ani blogu veľmi neubližujem. Možno by som rada napísala niečo podobné, ako písala Lucy Maud Montgomeryová - plné priateľstva a lásky a dobrodružstiev a fantázie. Alebo niečo uletené ako písal Terry Pratchett, s jeho typickým cynickým anglickým humorom aj o vážnych veciach.
8. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?
   
   Uprednostním knihu pred filmom, ale nie je to pravidlo. Telku pozerám len málo, vyberám si. Zhrniem to slovami mojej dcérky, ktorá povedala: „Keď ja si to viem predstaviť lepšie." :) A ja len dodám, že občas čítam rýchlejšie, ako sa postavy vo filme vykecajú. 
9. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
   Knihy si vyberám podľa žánrov, autorov, ale dám aj na rady kamošiek a známych. A samozrejme pozerám aj edičné plány vydavateľstiev, recenzie a blogy, fóra na sociálnych sieťach a v diskusných skupinách. A niekedy práveže siahnem po tom, čo sa iným nepáčilo, lebo ma zaujíma, čo sa im nepáčilo a či sa to bude nepáčiť aj mne. 
10. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
    A či čítať deťom? Jednoznačne ÁNO! Podporovať ich fantáziu, odpovedať na ich zvedavé otázky, učiť ich poznávať, hrať sa s nimi, rozširovať slovnú zásobu a dopriať im zažiť nové svety a príbehy, prežiť ich... A jednoducho, baví ma to. Keď vidím s akým zatajeným dychom počúvajú moje čítanie, keď sa potom rozprávame o ilustráciách, o postavách a čítame znovu a znovu tú istú knižku, až kým ju nepoznajú naspamäť, milujem to. Budem rada, ak si knihy a čítanie obľúbia. Čo sa myslím, aj deje, keďže knižky ukladajú na noc spinkať do postieľok.

Miške srdečne ďakujem za to, že si našla chvíľu a podporila projekt #čítajmedeťom a Vám za to, že nás čítate, pretože bez Vás by to nemalo význam. Ste bloger ako Miška a chcete sa predstaviť cez nás? Napíšte nám. A už zajtra sa môžete tešiť na nový rozhovor.