Herec, redaktor a moderátor v detskom rádiu - rozhovor s inšpiratívnym Jánom

Projekt #čítajmedeťom nie je určený len pre rodičov a nechcem robiť rozhovory len s nimi. Je určený aj pre starých rodičov, učiteľov, blogerov, hercov, ... proste pre každého. Pre každého, kto si dokáže nájsť chvíľku, zastaviť sa, zobrať knihu a čítať. A nielen sebe, ale aj deťom. Tak ako som dnes netradične začala, idem aj pokračovať. Dnešný deň je pre mňa výnimočný. Predstavím Vám človeka, ktorého poznám 11 rokov, ktorý dral lavicu vedľa mňa, je úspešným človekom a hoci ešte nie je rodičom, má k deťom a knihám bližšie ako to vyzerá. Predstavujem Vám, Jána, ktorý je redaktorom, dabingovým hercom a  rozhlasovým moderátorom v detskom rádiu v Čechách. Johny, ako mi je prirodzenejšie ho oslovovať, je múdrym a pokorným človekom, čo si osobne veľmi vážim. A ako uvidíte v našom rozhovore, vie o svojej láske ku knihám hovoriť tak presvedčivo, že aj Vy uvidíte kúsok jeho života.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes? Moja babička z otcovej strany mala (a dodnes má) doma rozsiahlu knižnicu. Babička z maminej strany mala (a dodnes má) knihy a časopisy (dokonca aj archívne kúsky) poschovávané na rôznych miestach v dome. Dalo by sa povedať, že v každej miestnosti, kdekoľvek – ani o tom netušíte – na Vás môže spadnúť nejaká kniha. Moji rodičia, moja teta... všetci mi odmalička kupovali k sviatku knihu (neskôr aj audiorozprávky na magnetofónových kazetách, a napokon i „cédéčkách“). Takže vyhnúť sa knihe – a literatúre vôbec – bolo pre mňa v detstve niečo NEMOŽNÉ! Niečo také jednoducho neprichádzalo do úvahy, neexistovalo. Tých „prvých kníh“ bolo viac.... no azda najväčšmi mi utkveli v pamäti tieto: Lev Nikolajevič Tolstoj – Rozprávky a bájky (nenápadná knižka z knižnice starej mamy so zvláštnymi ilustráciami – a už vtedy som vedel, že v nej bude dozaista skrytá nejaká tá „múdrosť“  ... ďalej to bola hrubá, ilustrovaná Biblia (je zvláštne, ako to funguje – keď mi pred časom – v roku 2012 bolo veľmi smutno, len tak som ju vzal do ruky, otvoril na náhodnej stránke a ... bol som dosť prekvapený.. sila tej knihy v tej chvíli ani tak nespočívala vo viere „v niečo“, ako vo viere „v seba“... je zvláštne, ako tá viera prirodzene funguje, keď sme malí... a keď sme „veľkí“, okolnosti nás občas donútia spomenúť si... 
   A potom si ešte spomínam na knižku „Z Košíčka“... od Jozefa Pauloviča... a na Obrázky z prírody... a neskoršie na Slovenské rozprávky ... tie som miloval... a milujem dodnes.
   
2. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítal len pre to, že si musel? Čítanie bolo pre mňa zábavou. A nielen čítanie. Kniha bola pre mňa odjakživa akýsi „balíček all-inclusive“. Keď som už bol na tom – čo sa gramotnosti týka – lepšie, čítal som si nahlas, nacvičoval intonácie, predstavoval som si, ako asi jednotlivé tie postavy (zvieratá, mestá, veci...) vyzerajú, ako sa správajú atď. Bavilo ma počuť pritom svoj hlas, ktorým ako keby všetky tie veci v knižke ožívali... miloval som, keď mi niekto čítal na dobrú noc. A keď som trávil prázdniny u babičiek, neskôr som si už pred spaním „potíšku“ čítal sám  A ráno často znova. Možno by si niekto pomyslel, že: „veď to decko bolo v jednom v kuse v knihách“. Možno keby som sa narodil o pár rokov neskôr, prepadol by som kúzlu počítačových hier, alebo tabletom. Ale dodnes som rád, že to boli „len“ tie knihy...
   
3. Vedel by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítal? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   Nikdy som to nepočítal, ale zase také terno to určite nebude 
   Srdcoviek je veľa.. a ak srdcovky, tak preto, že sa k nim môžem kedykoľvek vrátiť a zakaždým nájdem medzi riadkami niečo iné. Takže z takýchto srdcoviek:
   ... toto nikoho neprekvapí... Malý princ....
   ... a toto možno prekvapí... nedávno som prečítal knihu Anity Moorjani „Musela som zomrieť“... veľmi silná kniha... navyše, jej sila spočíva v tom, v akej životnej situácii sa práve čitateľ nachádza... na čom mu záleží.. aké má hodnoty, ciele... myslím, že táto kniha – ako jedna z mnohých, ale predsa trochu svojským spôsobom – mi umožnila sa nad týmto všetkým zamyslieť... a nájsť odpovede – ale upozorňujem, má zmysel siahnuť po nej až vtedy, keď ste 100% presvedčení o tom, že tie odpovede chcete skutočne nájsť 
   A keď už som tu začal s motivačnou literatúrou – pripájam Štyri dohody. Ale opäť platí to, čo som uviedol pri predchádzajúcej knihe. Tento kúsok prinesie odpovede na otázky v prípade, že je čitateľ pripravený byť kruto úprimný k sebe samému - inak sa môže stať, že si knihu vysvetlí po svojom – čo je v konečnom dôsledku v poriadku – hrozí však, že sa k nej už druhýkrát nevráti a prisúdi jej známku „motivačného žvástu“, akého je všade navôkol požehnane. Ale v tomto prípade by to obzvlášť bola škoda.
   
4. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   Na základnej a na strednej škole sa to stávalo v rámci tzv. „povinnej jazdy“, z ktorej potom vzniklo výsledné dielo – Čitateľský denník  Nebolo to vekom, ani skúsenosťami – jednoducho ma tá kniha nezaujala už od začiatku. V tom období sa to stávalo najčastejšie pri žánri sci-fi... neskôr som trochu vyrástol a uvedomil si 3 veci: 1. že realita samotná občas to sci-fi nápadne pripomína 2. že každá kniha má svoj zmysel a svoje posolstvo – už tým, že jej autor cítil potrebu niečo povedať, niečo napísať... a po 3. že je úplne v poriadku, ak máme pocit, že to „posolstvo“ nie je určené priamo nám... ale pre niekoho iného na tomto svete bude určite dôležité, takže je to v poriadku 
   
5. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrel film?
   Fantázia. Knihy majú obrovskú silu – je v nich sloboda. Nielen autorova, ale aj toho, kto ich číta. Tam Vám nikto nemôže diktovať, ako si jednotlivé slová a pasáže vysvetlíte, ako ich pochopíte.
   
6. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?Myslím, že kritériá sa menia v závislosti od životnej situácie, aktuálnych potrieb a .. áno, aj nálady 
   
7. Študoval si na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu. Prečo si sa rozhodol pre túto školu? Čo Ťa na nej najviac oslovilo a aké boli Tvoje plány do budúcnosti?Keď si spomeniem na Prvé slovenské literárne gymnázium, tak sa zakaždým usmievam. Musím sa zasmiať, sebe samému... ale smejem sa s láskou... aký som bol... pred 10 rokmi... to bolo také roztomilé... vôbec som nevedel, čo vlastne môžem chcieť... od tej školy, od života, od seba... Ja, taký svedomitý hypochonder s čistými jednotkami, ktorý chcel hrať divadlo  a ešte predtým uverejňoval články v školskom časopise ... ďakujem za tú slobodu, ktorú mi tá škola – aj keď som si to vtedy tak neuvedomoval a nevážil – poskytla... Je to milá zhoda náhod, práve včera som sa o PSLG rozprával s mojimi známymi v Prahe. Hovoril som im o tom, že keď som mal 14 rokov, uvedomil som si, že veľkej časti svojho okolia nerozumiem. Že mi nie je jasné, prečo sa toľko trápia, rozčuľujú, zaťažujú banalitami... prečo to potrebujú. Nedokázal som si predstaviť, že budem v živote tráviť čas niečím, čo nemám rád, čo ma nebaví... že budem každý deň chodiť niekam do práce s úmyslom „nech to mám čo najrýchlejšie za sebou“. A pretože som to tak cítil – a tiež preto, že som odmalička vedel, že chcem tie príbehy z kníh nielen čítať, ale sám tvoriť – v akomkoľvek zmysle – rozhodol som sa práve pre PSLG. Bolo to pred vyše 10 rokmi. Za ten čas som sa i ja párkrát ocitol v situácii, že som sa rozčuľoval, trápil banalitami – skrátka som sa pristihol, že robím presne to, čo som kedysi „dospelým“ vyčítal. Našťastie som pochopil, že je to len obranný mechanizmus – človek je tak nádherne nastavená bytosť – sám sebe dá vždy najavo – a to takmer okamžite – či to, čo práve robí, vychádza z jeho srdca. Ja mám v tom svojom srdci okrem spomienok na detstvo aj 4 nezabudnuteľné roky na PSLG, ktoré sú dodnes pre mňa prínosom a pomáhajú mi pochopiť mnoho vecí „vo svete dospelých“. Takže viem, že som v bezpečí 
   
8. Dnes je z Teba úspešný človek, žiješ v Prahe, si redaktor, dabingový herec, pracuješ v rádiu. Kam ďalej sa chceš posunúť a čo Ťa spája s detskými rozprávkami?Je to vtipné. Kedysi som si myslel, že budem „úspešný človek“, keď: budem redaktor, dabingový herec, budem pracovať v rádiu.. a ešte tá Praha k tomu...  Dnes sa na to dívam inak. Pre status úspešného človeka pre mňa nie sú až tak dôležité uvedené atribúty – a nie je to ani práca... ani to, kde človek žije. Som presvedčený o tom, že nech človek robí čokoľvek a žije kdekoľvek, môže byť šťastný. A paradoxne som pochopil, že k tomu, aby sa človek cítil šťastný alebo úspešný, nepotrebuje „viac vedieť“, ani „viac vlastniť“. Smejem sa nad všetkými tými rečami o tom, aké dôležité je mať ťah na bránku a že je nežiaduce byť priemerný. Áno, ja – ten svedomitý hypochonder s čistými jednotkami, sa dnes tomu smejem. Pretože si myslím, že všetko, čo potrebujeme, máme vo svojom srdci. Tam sú tie príbehy z detstva... tam je všetko... Ponúkajú sa mi slová Milana Rúfusa o tom, že :,,rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale preto, aby sa dospelí zobudili“... Tak asi s týmto mottom by som sa chcel ďalej posúvať... aj keď to slovo posúvať by som vymenil za :robiť to, čo mám rád 
   
9. Považuješ za prvý krok k literatúre a vzdelaniu práve to, že Ti čítali rodičia? Aké vidíš výhody v čítaní deťom?Vplyv rodiny je určite nesmierne dôležitý, ak nie najdôležitejší. Tiež si myslím, že nemá zmysel dieťa do čohokoľvek tlačiť ani nútiť... ono už si intuitívne nájde cestu k tomu, čo ho zaujme – len je potrebné mu ukázať- že aj takáto možnosť (myslím tým KNIHU) existuje... a tiež musí vedieť, čo všetko mu kniha ponúka.. a ono už sa rozhodne.
   Občas, keď som na Slovensku, čítam svojim malým bratrancom a sesternici. A fakt si myslím, že dospelí to potrebujú oveľa viac, ako tie deti 

Johnymu srdečne ďakujem za rozhovor. Je príjemné po toľkých rokoch si zas zaspomínať na priateľov a opäť si k nim nájsť cestu. A v tomto majú knihy svoje tajné kúzlo - nič ľudí nedokáže spojiť aj po rokoch tak ako káva/čaj a knihy. Na mnohých miestach som Vám ponúkla aj FB stránku Jana Bavalu, ak ste si pri čítaní nevšimli nájdete ju TU. Sledujte a dozviete sa, čo všetko Johny pripraví. A pokiaľ chcete povedať o svojej láske ku knihám aj Vy, napíšte nám.