Ako sa Bubo narodil...

Dnes som pre Vás pripravila rozprávku, ktorú som od malička hovorila svojim deťom. Je vymyslená, tak trošku strpenia. V zátvorke sú pohyby, ktoré sa pri nej vykonávajú. :)

Kde bolo, tam bolo, skôr nebolo ako bolo...
V jednej rozprávkovej krajine žila Boba, ktorú nikto nemal rád, pretože bola zlá a každému robila zle. Jedného dňa sa Boba rozhodla, že chce mať bábo.
Tak zašla za zlou strigou a vraví jej: " Chcem mať bábo!"
A striga na to: "Keď chceš mať bábo, musíš mi priniesť 4 druhy lístia. "
A tak sa Boba vybrala do zázračného lesa a zbierala lístie. Nazbierala lístie z gaštanu, lipy, javora a z jablone. I zaniesla strige lístie.
A striga na to: "Keď chceš mať bábo, musíš mi priniesť zlatý orech."
Boba sa opäť vybrala do zázračného lesa a hľadala, hľadala a hľadala. I našla zlatý orech a zaniesla ho strige.
A striga na to: "Keď chceš mať bábo, musíš mi doniesť bábo."

Boba sa teda vybrala hľadať bábo. Blúdila, blúdila a nik nevie ako sa dostala až do nášho mesta. Blúdila a blúdila, nazerala do okien i prišla k tomu nášmu a vidí, že ANINKA(doplň meno svojho dieťaťa) a CHARLOTTKA(doplň meno dieťaťa č.2 :) ) nespia. I chytila ANINKU a CHARLOTTKU (poštekliť deti na brušku) a odniesla ich do zázračnej krajiny.
A striga už varila. (miešanie rukami akoby s vareškou varenie) A varila, varila, varila i pridala lístie. (hodenie rukou akoby sa vkladali do toho kotlíka ingrediencie ) A varila, varila, varila i pridala zlatý orech. A varila, varila, varila a vytrhla Aninke 3 vlásky a Charlottke 3 vlásky (potiahnutie vláskov detí ) a hodila ich do kotla.
A keď dovarila, povedala: "čáry - máry - fuk!"

A v kotlíku bol..... Bobo. :)

Kvapôčka - Emília Branková

"Bola jar, slniečko sa usmievalo na uzimenú lúku. Všade, kde sa dotklo zlatými lúčmi, rozkvitli najkrajšie kvety. Lúka bola široká preširoká a dlhá predlhá. Uprostred stála veľká skala a pod ňou vyvieral celkom malý pramienok. A práve vtedy sa stal ten zázrak. V pramienku len tak zažblnkalo a z hlbín najhlbších a tmy najtemnejšej prišla na svet Kvapôčka...." 

Kvapôčka bola najmenšia a najmladšia kvapôčka medzi ostatnými a hneď od začiatku spolu zažívajú rôzne dobrodružstvá. Stretáva mnohých nových priateľov na svojej ceste za dobrodružstvom, okrem vody vystupujú v príbehoch aj iné živly ( pôda, vzduch,.. ). Kniha je nielen skvelou rozprávkou, ale zároveň učí deti nenásilnou formou skupenstvá vody. Taktiež deti učí o tom, že voda je veľkým prírodným bohatstvom a treba si ju chrániť. Vďaka svojim priateľom ukazuje deťom, ktoré ľudské vlastnosti sú dobré a ktoré nie a učí ich akéhosi vonkajšieho pohľadu na ľudské vlastnosti.  

Je vhodná aj pre prváčikov, keďže celá kniha je písaná veľkými písmenami, hoci miestami sa nachádzajú slová ťažšie na čítanie pre prváčikov.

Príbeh o Kvapôčke je milým rozprávaním pre detičky vo veku od 4 do 7 rokov.

 V knižočke sa nachádza až 11 príbehov, každý je na cca 2-3 stranách s nádhernými ilustráciami, ktoré dotvárajú koncept tejto knihy. Kniha vyšla vo vydavateľstve MATYS v roku 2014 a za skvelú cenu, 4,90Eur,  ju môžete kúpiť aj na našich stránkach v e-shope .

tancuj, spievaj, miluj, ale hlavne ŽI

Dnes som Vám pripravila citát ako poďakovanie za ďalší týždeň, ktorý ste s nami strávili. www.knihydetstva.sk

Tip na výlet - Veľký Plešivec okolie Nového mesta nad Váhom

V mieste pre mňa nájdete aj tipy na výlety s deťmi. Môj prvý tip bude z posledného víkendu, kde sme spolu s deťmi absolvovali turistiku. Takáto túra je vhodná pre staršie detičky, ktoré vládzu kráčať alebo pre deti rodičov, ktorí vládzu nosiť. :)
Nie sme vlakovo založená rodina a preto sme sa na výlet vybrali autom, ale pokiaľ chcete výlet spolu s vlakom, nie je problém, z Nového mesta nad Váhom a rovnako aj zo smeru Myjava, chodia pravidelne elektrické vlaky do Višňového. Moja mama ma raz šla pozrieť týmto vlakom a myslím, že na tú jazdu tak skoro nezabudne. Vláčik "Čachtická strela" ako je prezývaný Vás vráti späť minimálne o 26 rokov. Je skvelou vyhliadkovou cestou pre všetky detičky.

No späť k trase. Pokiaľ idete vlakom, vystúpite v stanici Višňové, odtiaľ popri krčme, cez most a smerom na Čachtický hrad ( o tom si povieme nabudúce ). Trasa je najnáročnejšia práve v týchto miestach a to smerom na Čachtický hrad, potom je to už viac menej les a rovinka. Na vrchu kopca však neodbočíte smerom na Čachtický hrad, ale budete sa držať modrej turistickej značky a tá Vás dovedie až na Veľký Plešivec ( vysvetľujem cestu jak hotentót, na čo sa často môj chlap hnevá, ale lepšie to neviem ). Za veľké plus pre túto túru dávam dobré značenie v lese ( často sa v lese stratím, sever mi veľa nehovorí :) ). Ďalej dávam veľké plus za nenáročnosť terénu, pretože cestu zvládli aj naše 3 ufrflané grácie, ktoré majú radšej ihrisko a námestie ako paničky ( aj keď motivácia v podobe nanuku spravila svoje ). Samozrejme, dá sa táto cestička aj skrátiť a to cestou z Hrachovišťa, ale kde presne sa tam tá cesta nachádza, netuším, ale zistím. :) Tým, že sa cestička kľukatí väčšinou cez les, je vhodná aj ako túra v teplom počasí, my sme mali po celý čas tieň, kým sa iní potili na slnku. Ako nebezpečenstvo vidím cyklistov, ktorým sa občas treba vyhýbať, pretože aj tí sú zvedaví na ten nezabudnuteľný výhľad. A áno, výhľad! Z Veľkého Plešivca vidieť od Beckova, cez Nové Mesto nad Váhom, Čachtice, Častkovce, Podolie, Pobedím, .... až po Piešťany a Jaslovské Bohunice. Čo sa hradov mojich milovaných týka, môžete sa pokochať Beckovom a Tematínom. Tento výlet sa páčil nielen nám, rodičom, ale aj našim princeznám.

Medzinárodný deň detí s BEZVLÁSKOU

Pomoc iným nemusí byť vždy len finančná, nemusí sa týkať len bohatých a už vôbec nie je podmienená slovom MUSÍŠ. Sila pomoci druhým je veľakrát o tom, že chcem svojou troškou pomôcť.

V spoločnosti knihydetstva.sk chceme pomáhať a o tom je aj náš projekt #čítajmedeťom . Ako sme v predchádzajúcom príspevku spomínali, chceme pomáhať priniesť knihy a čítanie medzi deti. Nielen tie, ktoré majú to šťastie, byť zdravé. A preto v spolupráci s neziskovou organizáciou Pod krídlami Dominiky zbierame knihy pre detskú onkológiu v Bratislave. No na Deň detí podporíme aj Dobrého anjela a ich nádherný projekt Bezvláska.

Bezvláska je kniha od autorky Gabriely Futovej, ktorá je obľúbenou autorkou detských kníh, medzi nimi odporúčame Nejdem a basta! , Brata musíš poslúchať! , Poškoláci , Dokonalá Klára či Naša mama je bosorka a mnohé iné skvelé detské knižky. No Gabrielu sme neprišli len chváliť za predchádzajúce úspechy, ale hlavne chceme podporiť iniciatívu Dobrého anjela.

Kniha Bezvláska vznikla po priznaní autorkinej kamarátky Julky, ktorá sa priznala, že jej kamarátky v nemocnici prelepili zrkadlá novinami, aby sa v nich nemuseli vidieť, pretože podľa vlastného názoru už nie sú pekné, lebo prišli o vlásky kvôli účinnosti liekov.

A tak na MDD chceme v spolupráci s Garbielou bezvláskou Futovou budeme čítať knihu deťom.

Pre choré detičky je to povzbudením, že sú pre nás stále krásne a zdravé detičky chceme aj touto iniciatívou učiť tolerancii.

Do projektu sa zapojili knižnice, kníhkupectvá, materské centrá a aj samotná autorka. Od dnešného dňa sú na stránkach https://www.dobryanjel.sk/bezvlaska/ zverejnené plagáty a aj e-knihy na čítanie.

Knihu si na stránkach môžete aj kúpiť za cenu 3,80 Eur, ktorá je skôr symbolická ako extrémne zárobková.



Aj my s projektom #čítajmedeťom chceme tiež pomôcť pri čítaní deťom a tak, ak učíte v škôlke, škole či pracujete v knižnici v okolí Nového mesta nad Váhom, Starej Turej či Myjavy alebo viete o niekom, kto v takýchto miestach pracuje, dajte nám vedieť a my Vašim detičkám prídeme prečítať.
A pokiaľ ste z miest ďalej a chcete podporiť projekt #čítajmedeťom , kúpte si knihu o Bezvláske a prečítajte im knižku, nechajte ich vymaľovať omaľovánky a pošlite nám fotografie. My ich zverejníme na stránke blogu a FB stránke  a tie najlepšie od nás dostanú darček.

A zároveň sa s týmto fotografiami môžete prihlásiť do súťaže od Dobrého Anjela: "Ak nám, prosím, pošlete do 15. 6. fotografie z čítania na  kolesarova@dobryanjel.sk, najkrajšie vyberieme a dáme na promovanú podstránku www.dobryanjel.sk/bezvlaska. "

Plagát na stiahnutie nájdete TU a tiež TU
Omaľovánku nájdete TU

Za poskytnutie informácií ďakujem www.dobryanjel.sk a tiež www.infolib.sk

prekvapenie po súťaži 23.5.2016

vyhlásenie súťaže 23.5.2016

Vyhlásenie výhercu súťaže o pracovný zošit Hravé úlohy pre škôlkarov 2. Výhercovi srdečne blahoželáme a ostatným ďakujeme za Vašu priazeň. Už tento týždeň máme pre Vás prichystanú ďalšiu súťaž. Tak nás sledujte aj naďalej.

kolobeh života

Život je kolobeh.

Strávte maximum svojho času so svojimi deťmi.

www.knihydetstva.sk

zdroj:internet

Projekt #čítajmedeťom ide do druhej fázy - chceme pomáhať!

Dlho som premýšľala ako a kedy pustiť druhú fázu projektu #čítajmedeťom .

Projekt sám o sebe pre mňa nemá význam, ak nepomáha.

Stále som si vravela, že ešte počkám, že budeme pomáhať, ale ľudia musia o tomto projekte vedieť. A zatiaľ, kým ja čakám na to, aby ste nás navštívili, ľudia mimo internetového sveta potrebujú pomoc.

Som bohatá, pretože mám zdravie, rodinu, strechu nad hlavou a na stole chlieb. I keď je často iba s maslom.

Ale môžem pracovať a tvoriť, môžem dýchať a môžem a chcem urobiť niečo, čo obohatí aj druhých ľudí.

A preto tu vznikol projekt #čítajmedeťom .

Vysvetlím.

Projekt má viac fáz.

Prvou fázou projektu bola a stále je osveta o tom, že čítať deťom je potrebné, pretože ... o tom Vám už povedali tí, ktorí odpovedali.

A druhou fázou projektu je pomoc.

Túto pomoc tiež budeme riešiť dvoma smermi.

V prvom rade, chceme o pomoc požiadať Vás.

Pri nákupe na našom e-shope www.knihydetstva.sk máte možnosť zakúpiť tovar a do poznámky v objednávke napísať, ktorú knihu chcete darovať. Tieto knihy budú u nás zhromaždené, zaprotokolované a na začiatku nasledujúceho mesiaca budú darované. Tu sa spájame s neziskovými organizáciami, detskými domovmi a inými miestami, kde knihy pre deti potrebujú a každý mesiac budeme zbierať knihy pre inú túto organizáciu. Všetko bude riadne spísané a uverejnené tu na blogu.

Druhý smer, ktorý chceme rozbiehať a podporovať, je čítanie deťom. A tak v rámci svojich možností chceme dohodnúť spoluprácu so školami, škôlkami, knižnicami a chceme ísť a čítať deťom. Pretože pre mňa je to hodina, možno dve pri čítaní, pre deti je to otvorenie nových obzorov.

Nakoľko sme už prekročili polovicu mája, tak tento mesiac budeme už zbierať knihy, ale so zbieraním skončíme až na konci júna a knihy, ktoré budú v tomto mesiaci a pol vyzbierané, pôjdu v auguste na detskú onkológiu v Bratislave. Tieto knihy za nás odovzdá nezisková organizácia Pod krídlami Dominiky , ktorá zbierky na onkológiu organizuje pravidelne. S jej zakladateľkou sa budeme rozprávať už budúci týždeň, tak nás sledujte, nakupujte a darujte. Pretože tou trochou, ktorú máme môžeme pomôcť niekomu ďalšiemu.

A ak máte doma knihy, ktoré sú vo výbornom stave a chcete ich darovať,

napíšte nám,

dáme Vám adresu, na ktorú ich môžete darovať.

Ďakujem.

Nie za mňa, ale za nich. Za tých, ktorí pomoc potrebujú.

Puto, ktoré vzniká pri čítaní medzi rodičom a dieťaťom si dieťa nesie celý život - rozhovor s úspešnou Lenkou

Projekt #čítajmedeťom je často náročný na spracovanie a hlavne nájdenie tých správnych ľudí. Pretože rozhovor môžete urobiť s kýmkoľvek, ale to nie je mojím cieľom. Mojím cieľom je ukázať Vám ľudí, ktorí tak ako Vy alebo ja majú nespočetne veľa práce, no i tak si našli tú chvíľu a čítajú. Sebe či svojim deťom. Dnes Vám predstavím nádhernú ženu, ktorú mám to šťastie poznať aj osobne. Má syna na prahu dospelosti, dom, chlapa a popritom je úspešnou podnikateľkou a vždy usmiatou osobou. Lenka je majiteľkou portálu, prostredníctvom ktorého Vám sprostredkúva ubytovanie pre Vašu dovolenku na Slovensku. V rozhovore s ňou sa dostanete kúsok pod jej kožu, kde si spolu zaspomíname na jej detstvo či sa pozrieme na to, čo na knihách miluje. Tak sa pohodlne posaďte, dajte si čaj a čítajte.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes?
   

Ak sa ponorím do spomienok a načriem až k samotnému prvému stretnutiu s knihou, tak si pamätám skladanú knižku, leporelo, ktoré nieslo názov o Kráľovi a malej myške. Kniha v našej rodine stále prežíva a koluje medzi najmladšími deťmi.

2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?
   

Krásne časy detstva sa nedajú zabudnúť a keďže som vyrastala v dobe kedy televízor nebol ten, čo nás ani rodičov oberal o čas , tak po večeroch nám čítali obaja rodičia, vždy sa striedali a ja a moje sestry sme sa nato nesmierne tešili. Maminka nám aj rozprávala, ale čítanie prevládalo. Mali sme i úžasnú knižku slovenských , ale i ruských ľudových rozprávok.

3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?
   

Pre mňa bolo čítanie vždy výnimočné a uprednostňovala som ho pred všetkým iným. Dokonca som mala obdobie, zhruba okolo 10 rokov som mala, kedy som čítala všetko, čo mi prišlo pod ruku. Najobľúbenejšie knihy tých čias boli knihy od Karla Maya. Neskôr, ako som rástla pribudli aj romantické ako Jana Eyrová, ktorú doteraz považujem za moju srdcovku.

4. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to?
   

Bolo to obdobie základnej školy, tvorila som si vtedy dokonca aj vlastný zoznam prečítaných kníh.

5. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   

Neviem teraz odhadnúť to množstvo, ale bolo ich naozaj veľa a keďže som stále milovníčka kníh, knihy pribúdajú a knižnica sa mi rozrastá. Ťažko povedať čo je moja srdcovka, pretože každé obdobie, ktorým som prešla a stále prechádzam ma ťahá k rôznym žánrom. Ale Janu Eyrovú som čítala aj viackrát. Momentálne sú mojou srdcovkou kriminálky od rôznych autorov ako je Dominik Dán napríklad.

6. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   

Nemôžem povedať, že by mi niektorý autor nesadol. Som typ , že keď ma kniha nezaujme v začiatku nedokážem sa cez ňu prehrýzť, tak ju odložím nabok. Nikdy nečítam nasilu.

7. Máš doma syna. Čítali ste si spolu, keď bol malý? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Číta si knižky sám? Je veľkým čitateľom? Aké knižky ho najviac zaujímajú?
   

Mám syna, dnes už na prahu dospelosti, čítali sme od mala, číta si aj sám, ale nie v takej intenzite ako ja v jeho veku. Nemôžem ani povedať že by bol veľkým čitateľom. Napriek tomu, že my s manželom sme často v knihách, on je skôr dieťa dnešnej modernej doby. Stále však verím, že si ku knihám časom nájde svoju cestu. Kedysi ho zaujal veľmi Pán Trágáčik, neskôr to bol Eragon.

8. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
   

Myslím, že o živote, asi by som písala o tom, čo práve cítim.

9. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?
   

Kniha je a vždy ostane pre mňa na prvom mieste, má svoje čaro, svoj príbeh , svoju vôňu. Kniha mi dáva možnosť vytvorenia si vlastnej fantázie, prežitia príbehu. Pri knihe si oddýchnem, zabudnem na chvíľu na povinnosti všedného dňa a prežívam dej. Televízor sledujem stále menej a menej. To, čo dnes TV ponúka divákom, je často niekde mimo moje chápanie. A tiež nemám rada reklamy, preto nesledujem už skoro nič.

10. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
    

Žiadne zvláštne kritéria nemám, niekedy čítam recenzie, ale zistila som, že každý človek inak vníma a čo sa niekomu páči, druhému sa páčiť nemusí. Keď si mám vybrať napr. knihu na dovolenku vezmem si vždy aspoň 3 rôzne žánre. Samozrejme, mám obľúbených autorov, od ktorých, keď vyjde nová knižka už aj objednávam.

11. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
    

Jednoznačne odporúčam. Tvorí to vzťah medzi rodičom a dieťaťom a to puto si potom dieťa nesie celý život. Tak ako ja, keď si spomeniem na detstvo a maminku a to, ako každý večer prišla do izby a my sme ju už v postieľkach netrpezlivo čakali. Tieto spomienky ma napĺňajú láskou k rodičom.

Lenke srdečne ďakujem, že si popri svojich povinnostiach našla čas a povedala mne i Vám o tom, aká je láska ku knihám v jej živote. Pokiaľ hľadáte miesto, kde si počas voľna pôjdete oddýchnuť, navštívte jej stránku www.slovenskadovolenka.sk a ak máte chvíľu času zaspomínať si na svoje detské knihy, napíšte nám. A naďalej sledujte náš e-shop alebo náš blog, kde sa projektu #čítajmedeťom venujeme stále viac a viac.

Test osobnosti Pipa Wilsona

Občas potrebujeme v živote "vypnúť". Vtedy chceme na nič nemyslieť, či len tak čítať. A na to nám slúžia naše "miestečká". Sú to priestory, kútiky, kde môžeme vziať do rúk knihu a len tak čítať. A lietať na krídlach fantázie kamkoľvek. Alebo zisťovať o sebe, kým sme. Ja pevne dúfam, že sa tento blog stane pre Vás takým Vaším "kútikom". Miestom, kde nájdete nielen projekt #čítajmedeťom a odporúčania na skvelé knihy, ale taktiež miestom, kde sa môžeme porozprávať. Spolu. O Vás či o mne. A tak Vám dnes prinášam test osobnosti.

Tento test osobnosti bol pôvodne vymyslený len pre žiakov 1.stupňa základnej školy a mal za úlohu určiť osobnosť žiaka. Kým je dnes a kým by sa chcel stať. Dovtedy, kým sa nezistilo, že rovnako úspešne vie odhaliť osobnosť dospelého človeka. A tak dnes prinášame test psychológa Pipa Wilsona, ktorá nielen Vám povie, kto ste, ale taktiež o tom, kto sú Vaše deti a kam smerujú.

Ako tento test funguje?
Sadnite si a upokojte sa.
Poprezerajte si obrázok a vyberte si panáčika, ktorý podľa Vás najviac vystihuje Vaše rozpoloženie.
Zapamätajte si jeho číslo a teraz si vyberte panáčika, na ktorého by ste sa chceli v budúcnosti podobať. ( v oboch prípadoch sa môže jednať o toho istého )
Zapamätajte si tieto 2 čísla a odpovede o Vás nájdete u nás vo vyhodnotení.

zdroj:internet

výsledky testu osobnosti

1,3,6,7

Sú čísla, ktoré prezrádzajú silnú osobnosť, jedná sa o človeka rozhodného, ktorý sa nebojí žiadnych prekážok.

2,11,12,18,19

Sú čísla, ktoré vystihujú priateľskú osobnosť. Jedná sa o človeka, ktorý je vždy tam, kde ho potrebujú a je plný porozumenia pre svojich priateľov.

4

Toto číslo si vyberajú ľudia, ktorí chcú dosiahnuť úspech bez toho, aby museli prekonávať prekážky. Sú veľmi spoľahliví a poctivosť ich charakterizuje najviac.

5

Číslo 5 si vyberajú prevažne ľudia, ktorí sú bez energie, unavení a slabí.

9

Toto číslo charakterizuje veselých, priateľských a milujúcich ľudí.

13,21

Tieto čísla charakterizujú Váš strach z okolitého sveta a tendenciu uzatvárať sa do seba. Bývate zo sveta často nervózni a vyhýbate sa stretnutiam s ľuďmi.

8

Číslo, ktoré charakterizuje Vašu obrovskú fantáziu, cit pre nadprirodzeno a hlavne Vás ako veľkého rojka. Nebojte sa snívať, no nezabudnite na skutočný svet okolo Vás.

10,15

Vaša túžba po pokoji a vyrovnanosti v živote je veľmi dôležitá? Ak áno, vybrali ste si práve jedno z týchto čísiel. Títo ľudia bývajú často prispôsobiví.

14

Toto číslo signalizuje psychickú únavu a emočnú nestabilitu. Skúste načerpať nové sily.

20

Radi rozhoduje a ste vodcom "svorky"? Potom ste si pravdepodobne vybrali práve toto číslo. Charakterizuje prirodzených vodcov.

16,17

Číslo 16 o Vás prezrádza ťažké rozpoloženie, kedy na Vašich pleciach stojí pomoc niekomu. Číslo 17 momentálne zažíva ťažké časy a rozhodne potrebuje pomoc a objatie.

Potešili Vás výsledky? Napíšte nám komentár. :)

zdroj: internet (interez.sk, brightside.me)

Herec, redaktor a moderátor v detskom rádiu - rozhovor s inšpiratívnym Jánom

Projekt #čítajmedeťom nie je určený len pre rodičov a nechcem robiť rozhovory len s nimi. Je určený aj pre starých rodičov, učiteľov, blogerov, hercov, ... proste pre každého. Pre každého, kto si dokáže nájsť chvíľku, zastaviť sa, zobrať knihu a čítať. A nielen sebe, ale aj deťom. Tak ako som dnes netradične začala, idem aj pokračovať. Dnešný deň je pre mňa výnimočný. Predstavím Vám človeka, ktorého poznám 11 rokov, ktorý dral lavicu vedľa mňa, je úspešným človekom a hoci ešte nie je rodičom, má k deťom a knihám bližšie ako to vyzerá. Predstavujem Vám, Jána, ktorý je redaktorom, dabingovým hercom a  rozhlasovým moderátorom v detskom rádiu v Čechách. Johny, ako mi je prirodzenejšie ho oslovovať, je múdrym a pokorným človekom, čo si osobne veľmi vážim. A ako uvidíte v našom rozhovore, vie o svojej láske ku knihám hovoriť tak presvedčivo, že aj Vy uvidíte kúsok jeho života.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes? Moja babička z otcovej strany mala (a dodnes má) doma rozsiahlu knižnicu. Babička z maminej strany mala (a dodnes má) knihy a časopisy (dokonca aj archívne kúsky) poschovávané na rôznych miestach v dome. Dalo by sa povedať, že v každej miestnosti, kdekoľvek – ani o tom netušíte – na Vás môže spadnúť nejaká kniha. Moji rodičia, moja teta... všetci mi odmalička kupovali k sviatku knihu (neskôr aj audiorozprávky na magnetofónových kazetách, a napokon i „cédéčkách“). Takže vyhnúť sa knihe – a literatúre vôbec – bolo pre mňa v detstve niečo NEMOŽNÉ! Niečo také jednoducho neprichádzalo do úvahy, neexistovalo. Tých „prvých kníh“ bolo viac.... no azda najväčšmi mi utkveli v pamäti tieto: Lev Nikolajevič Tolstoj – Rozprávky a bájky (nenápadná knižka z knižnice starej mamy so zvláštnymi ilustráciami – a už vtedy som vedel, že v nej bude dozaista skrytá nejaká tá „múdrosť“  ... ďalej to bola hrubá, ilustrovaná Biblia (je zvláštne, ako to funguje – keď mi pred časom – v roku 2012 bolo veľmi smutno, len tak som ju vzal do ruky, otvoril na náhodnej stránke a ... bol som dosť prekvapený.. sila tej knihy v tej chvíli ani tak nespočívala vo viere „v niečo“, ako vo viere „v seba“... je zvláštne, ako tá viera prirodzene funguje, keď sme malí... a keď sme „veľkí“, okolnosti nás občas donútia spomenúť si... 
   A potom si ešte spomínam na knižku „Z Košíčka“... od Jozefa Pauloviča... a na Obrázky z prírody... a neskoršie na Slovenské rozprávky ... tie som miloval... a milujem dodnes.
   
2. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítal len pre to, že si musel? Čítanie bolo pre mňa zábavou. A nielen čítanie. Kniha bola pre mňa odjakživa akýsi „balíček all-inclusive“. Keď som už bol na tom – čo sa gramotnosti týka – lepšie, čítal som si nahlas, nacvičoval intonácie, predstavoval som si, ako asi jednotlivé tie postavy (zvieratá, mestá, veci...) vyzerajú, ako sa správajú atď. Bavilo ma počuť pritom svoj hlas, ktorým ako keby všetky tie veci v knižke ožívali... miloval som, keď mi niekto čítal na dobrú noc. A keď som trávil prázdniny u babičiek, neskôr som si už pred spaním „potíšku“ čítal sám  A ráno často znova. Možno by si niekto pomyslel, že: „veď to decko bolo v jednom v kuse v knihách“. Možno keby som sa narodil o pár rokov neskôr, prepadol by som kúzlu počítačových hier, alebo tabletom. Ale dodnes som rád, že to boli „len“ tie knihy...
   
3. Vedel by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítal? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   Nikdy som to nepočítal, ale zase také terno to určite nebude 
   Srdcoviek je veľa.. a ak srdcovky, tak preto, že sa k nim môžem kedykoľvek vrátiť a zakaždým nájdem medzi riadkami niečo iné. Takže z takýchto srdcoviek:
   ... toto nikoho neprekvapí... Malý princ....
   ... a toto možno prekvapí... nedávno som prečítal knihu Anity Moorjani „Musela som zomrieť“... veľmi silná kniha... navyše, jej sila spočíva v tom, v akej životnej situácii sa práve čitateľ nachádza... na čom mu záleží.. aké má hodnoty, ciele... myslím, že táto kniha – ako jedna z mnohých, ale predsa trochu svojským spôsobom – mi umožnila sa nad týmto všetkým zamyslieť... a nájsť odpovede – ale upozorňujem, má zmysel siahnuť po nej až vtedy, keď ste 100% presvedčení o tom, že tie odpovede chcete skutočne nájsť 
   A keď už som tu začal s motivačnou literatúrou – pripájam Štyri dohody. Ale opäť platí to, čo som uviedol pri predchádzajúcej knihe. Tento kúsok prinesie odpovede na otázky v prípade, že je čitateľ pripravený byť kruto úprimný k sebe samému - inak sa môže stať, že si knihu vysvetlí po svojom – čo je v konečnom dôsledku v poriadku – hrozí však, že sa k nej už druhýkrát nevráti a prisúdi jej známku „motivačného žvástu“, akého je všade navôkol požehnane. Ale v tomto prípade by to obzvlášť bola škoda.
   
4. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   Na základnej a na strednej škole sa to stávalo v rámci tzv. „povinnej jazdy“, z ktorej potom vzniklo výsledné dielo – Čitateľský denník  Nebolo to vekom, ani skúsenosťami – jednoducho ma tá kniha nezaujala už od začiatku. V tom období sa to stávalo najčastejšie pri žánri sci-fi... neskôr som trochu vyrástol a uvedomil si 3 veci: 1. že realita samotná občas to sci-fi nápadne pripomína 2. že každá kniha má svoj zmysel a svoje posolstvo – už tým, že jej autor cítil potrebu niečo povedať, niečo napísať... a po 3. že je úplne v poriadku, ak máme pocit, že to „posolstvo“ nie je určené priamo nám... ale pre niekoho iného na tomto svete bude určite dôležité, takže je to v poriadku 
   
5. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrel film?
   Fantázia. Knihy majú obrovskú silu – je v nich sloboda. Nielen autorova, ale aj toho, kto ich číta. Tam Vám nikto nemôže diktovať, ako si jednotlivé slová a pasáže vysvetlíte, ako ich pochopíte.
   
6. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?Myslím, že kritériá sa menia v závislosti od životnej situácie, aktuálnych potrieb a .. áno, aj nálady 
   
7. Študoval si na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu. Prečo si sa rozhodol pre túto školu? Čo Ťa na nej najviac oslovilo a aké boli Tvoje plány do budúcnosti?Keď si spomeniem na Prvé slovenské literárne gymnázium, tak sa zakaždým usmievam. Musím sa zasmiať, sebe samému... ale smejem sa s láskou... aký som bol... pred 10 rokmi... to bolo také roztomilé... vôbec som nevedel, čo vlastne môžem chcieť... od tej školy, od života, od seba... Ja, taký svedomitý hypochonder s čistými jednotkami, ktorý chcel hrať divadlo  a ešte predtým uverejňoval články v školskom časopise ... ďakujem za tú slobodu, ktorú mi tá škola – aj keď som si to vtedy tak neuvedomoval a nevážil – poskytla... Je to milá zhoda náhod, práve včera som sa o PSLG rozprával s mojimi známymi v Prahe. Hovoril som im o tom, že keď som mal 14 rokov, uvedomil som si, že veľkej časti svojho okolia nerozumiem. Že mi nie je jasné, prečo sa toľko trápia, rozčuľujú, zaťažujú banalitami... prečo to potrebujú. Nedokázal som si predstaviť, že budem v živote tráviť čas niečím, čo nemám rád, čo ma nebaví... že budem každý deň chodiť niekam do práce s úmyslom „nech to mám čo najrýchlejšie za sebou“. A pretože som to tak cítil – a tiež preto, že som odmalička vedel, že chcem tie príbehy z kníh nielen čítať, ale sám tvoriť – v akomkoľvek zmysle – rozhodol som sa práve pre PSLG. Bolo to pred vyše 10 rokmi. Za ten čas som sa i ja párkrát ocitol v situácii, že som sa rozčuľoval, trápil banalitami – skrátka som sa pristihol, že robím presne to, čo som kedysi „dospelým“ vyčítal. Našťastie som pochopil, že je to len obranný mechanizmus – človek je tak nádherne nastavená bytosť – sám sebe dá vždy najavo – a to takmer okamžite – či to, čo práve robí, vychádza z jeho srdca. Ja mám v tom svojom srdci okrem spomienok na detstvo aj 4 nezabudnuteľné roky na PSLG, ktoré sú dodnes pre mňa prínosom a pomáhajú mi pochopiť mnoho vecí „vo svete dospelých“. Takže viem, že som v bezpečí 
   
8. Dnes je z Teba úspešný človek, žiješ v Prahe, si redaktor, dabingový herec, pracuješ v rádiu. Kam ďalej sa chceš posunúť a čo Ťa spája s detskými rozprávkami?Je to vtipné. Kedysi som si myslel, že budem „úspešný človek“, keď: budem redaktor, dabingový herec, budem pracovať v rádiu.. a ešte tá Praha k tomu...  Dnes sa na to dívam inak. Pre status úspešného človeka pre mňa nie sú až tak dôležité uvedené atribúty – a nie je to ani práca... ani to, kde človek žije. Som presvedčený o tom, že nech človek robí čokoľvek a žije kdekoľvek, môže byť šťastný. A paradoxne som pochopil, že k tomu, aby sa človek cítil šťastný alebo úspešný, nepotrebuje „viac vedieť“, ani „viac vlastniť“. Smejem sa nad všetkými tými rečami o tom, aké dôležité je mať ťah na bránku a že je nežiaduce byť priemerný. Áno, ja – ten svedomitý hypochonder s čistými jednotkami, sa dnes tomu smejem. Pretože si myslím, že všetko, čo potrebujeme, máme vo svojom srdci. Tam sú tie príbehy z detstva... tam je všetko... Ponúkajú sa mi slová Milana Rúfusa o tom, že :,,rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale preto, aby sa dospelí zobudili“... Tak asi s týmto mottom by som sa chcel ďalej posúvať... aj keď to slovo posúvať by som vymenil za :robiť to, čo mám rád 
   
9. Považuješ za prvý krok k literatúre a vzdelaniu práve to, že Ti čítali rodičia? Aké vidíš výhody v čítaní deťom?Vplyv rodiny je určite nesmierne dôležitý, ak nie najdôležitejší. Tiež si myslím, že nemá zmysel dieťa do čohokoľvek tlačiť ani nútiť... ono už si intuitívne nájde cestu k tomu, čo ho zaujme – len je potrebné mu ukázať- že aj takáto možnosť (myslím tým KNIHU) existuje... a tiež musí vedieť, čo všetko mu kniha ponúka.. a ono už sa rozhodne.
   Občas, keď som na Slovensku, čítam svojim malým bratrancom a sesternici. A fakt si myslím, že dospelí to potrebujú oveľa viac, ako tie deti 

Johnymu srdečne ďakujem za rozhovor. Je príjemné po toľkých rokoch si zas zaspomínať na priateľov a opäť si k nim nájsť cestu. A v tomto majú knihy svoje tajné kúzlo - nič ľudí nedokáže spojiť aj po rokoch tak ako káva/čaj a knihy. Na mnohých miestach som Vám ponúkla aj FB stránku Jana Bavalu, ak ste si pri čítaní nevšimli nájdete ju TU. Sledujte a dozviete sa, čo všetko Johny pripraví. A pokiaľ chcete povedať o svojej láske ku knihám aj Vy, napíšte nám.

Návrat z doby ľadovej ( úryvok )

poštovné zadarmo

Poštovné nie je lacná záležitosť pre nikoho. A keďže chceme pre Vás urobiť maximum, rozhodli sme sa k blížiacemu MDD pre Vás ponúknuť poštovné zadarmo. Na www.knihydetstva.sk a Nezabudnite, že každým nákupom u nás hráte o víkendový pobyt na Liptove.        

Chcem deťom dopriať zažiť nové svety a príbehy - rozhovor s blogerkou a matkou Michaelou

Pondelky sú mnohými neobľúbené dni. No vďaka tomuto rozhovoru pevne verím, že bude pre Vás krajší. Pre mňa už je. Som šťastná, že dnes Vám môžem predstaviť ženu, matku, milovníčku kníh a tiež blogerku, Michaelu. Michaela je skutočná knihomoľka, ako ja a Vy, ale narozdiel odo mňa o svojej láske ku knihám aj píše. A píše skutočne krásne. Nájdete ju TU  a za mňa hovorím jej blogu jedno velikánske ÁNO! Tak ale naspäť k nášmu blogu a hlavne k rozhovoru :) . Ale však čo Vám o ňom mám čo hovoriť ja, nechám radšej povedať o svojej láske Mišku.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes?
   
   Úplne prvú knižku neviem určiť presne - bolo ich viac - Môj macík, Žabiatko, Svrček a mravce a potom jedna s trojrozmernými obrázkami, kde bola básnička Slnko oči otvára... tá jediná sa mi do dospelosti nezachovala. A boli v nej pohyblivé postavičky a zvieratká. Taká milé ilustrácie v knižke, ktorú by dnes niekto nazval interaktívnou, boli, samozrejme, odtrhnuté ako prvé. 
2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?
   Keď som bola malá, čítali mne, aj bratovi obaja rodičia, aj všetci starí rodičia. Vždy večer, ale aj cez deň... a rozprávky rozprávali vymyslené tiež všetci. A mali sme aj veľa platní, takže keď nebol nik poruke, púšťali nám rozprávky z nich.
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?
   Čítať som chcela sama, lebo sme mali doma milión knižiek (aspoň mi to tak vtedy pripadalo) a rozčuľovalo ma, keď niekto čítal pomaly. Ale aj tie inscenované rozprávky boli na druhé počutie už nudné, chcela som zmenu a tá prišla s mojím vlastným čítaním. Do knižnice sme chodili s tatinom, on na svoj preukaz, ja na svoj a brávali sme bežne plný počet kníh (20).
4. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   A koľko kníh som už prečítala? To veru neviem. Stovky? Možno ich bude aj niečo cez tisíc. :) Značím si posledné roky tie prečítané knižky na webovej stránke, ale aj do notesov, ale nie sú tam ani zďaleka tie z detstva, či zo školy a áno, trošku to aj flákam.
5. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   Keď ma kniha nebaví, tak jej zvyknem dať šancu prvých cca 100-150 strán. Ak sa to rozbehne, dočítam ju. Nemám rada nedokončené veci, no s niektorými knihami bojujem dlho. Nedočítala som napr. Hejno bez ptáků. Dom v stráni už áno, tak ten nerátam. A tiež nerada čítam knihy, kde trpia deti.
6. Máš doma 3 detičky. Čítate ste si spolu knižky? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Kedy si deťom začala čítať a aké boli ich prvé zoznámenia s knihami?
   Dcérkam čítame obaja s manželom, už od malička ako dokázali upriamiť zrak na niečo. Leporelá, básničky, alebo len komentovanie obrázkov, proste klasika. Aj keď spočiatku knižky skôr ochutnávali. :) Seniorka sa pomerne rýchlo naučila prevracať stránky na dospeláckych knižkách, takže sme jej čítali aj ťažšie knižky, nie iba leporelá. A keď sa v piatich rokoch naučila čítať, častokrát má detskú knižku prečítanú do večera. 
7. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
   Čo sa týka písania, veď vidíš, že ani blogu veľmi neubližujem. Možno by som rada napísala niečo podobné, ako písala Lucy Maud Montgomeryová - plné priateľstva a lásky a dobrodružstiev a fantázie. Alebo niečo uletené ako písal Terry Pratchett, s jeho typickým cynickým anglickým humorom aj o vážnych veciach.
8. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?
   
   Uprednostním knihu pred filmom, ale nie je to pravidlo. Telku pozerám len málo, vyberám si. Zhrniem to slovami mojej dcérky, ktorá povedala: „Keď ja si to viem predstaviť lepšie." :) A ja len dodám, že občas čítam rýchlejšie, ako sa postavy vo filme vykecajú. 
9. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
   Knihy si vyberám podľa žánrov, autorov, ale dám aj na rady kamošiek a známych. A samozrejme pozerám aj edičné plány vydavateľstiev, recenzie a blogy, fóra na sociálnych sieťach a v diskusných skupinách. A niekedy práveže siahnem po tom, čo sa iným nepáčilo, lebo ma zaujíma, čo sa im nepáčilo a či sa to bude nepáčiť aj mne. 
10. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
    A či čítať deťom? Jednoznačne ÁNO! Podporovať ich fantáziu, odpovedať na ich zvedavé otázky, učiť ich poznávať, hrať sa s nimi, rozširovať slovnú zásobu a dopriať im zažiť nové svety a príbehy, prežiť ich... A jednoducho, baví ma to. Keď vidím s akým zatajeným dychom počúvajú moje čítanie, keď sa potom rozprávame o ilustráciách, o postavách a čítame znovu a znovu tú istú knižku, až kým ju nepoznajú naspamäť, milujem to. Budem rada, ak si knihy a čítanie obľúbia. Čo sa myslím, aj deje, keďže knižky ukladajú na noc spinkať do postieľok.

Miške srdečne ďakujem za to, že si našla chvíľu a podporila projekt #čítajmedeťom a Vám za to, že nás čítate, pretože bez Vás by to nemalo význam. Ste bloger ako Miška a chcete sa predstaviť cez nás? Napíšte nám. A už zajtra sa môžete tešiť na nový rozhovor.  

Byť matkou je ten najkrajší dar, ktorý môže žena dostať. Byť mladou matkou znamená, že môžete milovať dlhšie. Milovať tak veľmi ako len matka dokáže. www.knihydetstva.sk

foto zdroj: internet

Kedysi jej čítala maminka, dnes ona číta svojim deťom - rozhovor s knihomiľkou Katkou

Včera sme hovorili s Naďou, ktorá čítava doma svojmu škôlkarovi. Dnes, sa stretávame s Katkou, ktorú som ako tak ako mnohé mamičky, stretla medzi milovníčkami kníh. A o tom, že Katka má skutočne veľký záber kníh a žánrov sa presvedčíte v našom rozhovore, na ktorý som sa ja veľmi tešila. Dúfam, že Vám urobí minimálne rovnakú radosť ako mne.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš.  Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes? Jozef Pavlovič - Hádanky z lesa a lúky.
   Bolo to leporelo, kde boli veľké obrázky, a na každej strane krátka básnička vo forme hádanky, obrázok skrýval pointu. A to leporelo dodnes mám.
   
2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov? Mama. Bola učiteľka v MŠ, a veľa času som trávila aj v jej triede, takže odtiaľ si
   pamätám dosť rozprávok, hlavne Sutejeva – Rozprávky o zvieratách, Bulatov – Div a
   zázrak, a aj Dobšinského rozprávky ... Ale čítala mi aj sestra.
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu?Od malička som s mamou a sestrou chodila do knižnice. Tú knižnicu a usporiadanie
   kníh si pamätám dodnes. Pri policiach s knihami boli červené taburetky, na ktorých som sedela a listovala si v detských knihách pokiaľ si mama a sestra vyberali svoje knihy.
4. Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?Čítala som, lebo som chcela. Každý piatok sa cez veľkú prestávku otvárala maličká školská knižnica (bola to len jedna miestnosť). Poobede bola otvorená asi do 14.30. A niekedy som si cez veľkú prestávku požičala knihu, po obede som ju prečítala, a kým som išla z družiny domov, tak som ju dočítala, a vrátila. Domov som odchádzala s ďalšou požičanou knihou.
5. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to? V škole asi druhá trieda. Dostala som knihu Mach a Šebestová od M. Macoureka a Adolfa Borna.
6. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"? Asi 1000 kníh. Sú roky kedy je horšie, a čítam menej, a sú roky, kedy sedím v knihách. Detská – Bela a Sebastián od Cecile Aubry, dospelácka Stephen King – Talizman
7. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala? Stalo, niekedy ma nezaujme kniha dejom, alebo je tak zlý preklad, že ju odkladám. Ak ma kniha po 100 stranách nezaujme, a dej sa nerozbehne, tak ju odkladám. Najťažšie sa mi čítali skriptá do školy :-D (matematika, dopravne siete).
   Z beletrie to bol Alexander Dubček/Rok dlhší ako storočie od Ľuboša Juríka. Knižka bola napísaná zaujímavo, ale bolo tam dosť mien, ktoré sa mi plietli.
8. Máš doma 2 detičky. Čítate ste si spolu knižky? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Kedy si im začala čítať a aké boli ich prvé zoznámenia s knihami? Áno, čítame stále. Momentálne je to dobrodružná beletria. A knižky podľa toho, čo si vyberú, a čo ich zaujme. Takže raz čítame knižku o princeznách, a inokedy je to knižka o lietajúcom chlapcovi a jeho dobrodružstvách. Čítala som im od malička, najskôr to bolo len pozeranie obrázkov (rôzne leporelá – Polámal sa mravček, O macíkovi, aktívne knižky – V parku, Na záhrade, V izbe) , a prerozprávanie príbehu, čo tam je. Neskôr, keď boli starší, tak aj súvislejší text (Sutejev – Rozprávky o zvieratkách).
9. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
   O reálnych historkách z mesta, ktoré poznám.
10. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film? Film nikdy nedokáže ísť tak do hĺbky ako kniha. Tak isto nedokáže opisom vyjadriť všetky udalosti a súvislosti ako je to v knihe. Podpora fantázie, predstavivosti, lepšie prežívanie príbehu s postavami.
11. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
    Zaujatie dejom, prečítanie obálky, autor, zaujímavé recenzie.
12. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš? Určite áno. Stmelenie rodiny, pocit kľudu a pohody, keď počúvajú. Ak rodič pri čítaní intonuje, tak ho deti budú neskôr napodobňovať, keď sa samé naučia čítať. A keď si deti
    samé obľúbia čítanie kníh, a potom všetci ležíte pri sebe, a každý si čítate to svoje, a potom Vám deti rozprávajú o deji, a čo sa im v danom príbehu páčilo, a čo nie. Tak to je výborný pocit.

Katke ďakujem za rozhovor a Vy sa k nám pridajte. Pretože cieľom projektu #čítajmedeťom je tráviť ten krásny čas s našimi deťmi.

                                                 A čítať.

opäť súťažíme

Na FB sme opäť vyhlásili súťaž o pokračovanie pracovného zošitu

Hravé úlohy pre škôlkárov 2

Súťaž trvá od 13.05.2016 do 20.05.2016 do 23:00. Výherca bude vyhlásený 23.05.2016 na stránke FB a kontaktovaný cez internú poštu. Pre zapojenie do súťaže, musíte splniť všetky 3 podmienky a vek nad 18 rokov.

Chcem v mojom synovi dosiahnuť lásku ku knihám - Naďa o knihách prezradila všetko

Naďa, ktorá sa dnes podrobila nášmu "výsluchu" má doma synčeka. Ako tak pozerám históriu jej správ, tak veľmi inteligentného a veselého. A také deti majú byť. Žiaľ sa často stretávam s pravým opakom. Deti, ktoré kedysi v sebe niesli toľko radosti zo života, dnes len bezducho ťukajú do telefónov, či s výkrikmi "zabi ho" silou mlátia do tabletov. No Naďa a jej syn sú iní. Sú veselí a spoznávajú svet. A dnes nám kúsok svojej radosti zo života priniesli. Tak čítajte o láske ku knihám.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes? Vyrastala som v ČR. Kniha, na ktorú dodnes spomínam je od Bohumila Říhy, Honzíkova cesta. Je to príbeh o malom chlapcovi, ktorý ide na prázdniny z mesta na dedinu k starým rodičom. Knihu som nedávno našla u našich a chystám sa ju čítať aj malému. Našťastie mi preklad nerobí problémy. Ďalšia kniha, ktorá mi utkvela v pamäti je Dášenka, čili život štenete. O tejto knihe sme sa učili v škole a aj keď som ju poznala, pamätám si, ako som sa tešila, keď som ju raz na Vianoce dostala. Páčilo sa mi, že bola o skutočnom psovi a bola doplnená fotkami. Neskôr som bola skautka a čítala som veľa od J. Foglara Rychle šípy.
2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkárom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?Keď som bola malá, knihy čítali obaja rodičia. Najviac mi utkveli v pamäti vymýšľané príbehy môjho otca. Väčšinou si vymýšľal úplné nezmysly a my (s bratom) sme sa strašne rehotali. Niekedy nám ale aj čítal a menil text (napr. princ prišiel za princeznou na starej škodovke - malo byť na veľkom koči) asi skúšal či dávame pozor.
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela? Ani netuším, kedy sa u mňa prejavila vášeň pre knihy. Ale tuším už asi od 10 rokov som chodila pravidelne do knižnice. No ale keď sme museli čítať na škole povinne, nie vždy ma to bavilo. Najhoršie pre mňa bolo viesť si čitateľský denník. Nikdy som nevedela, čo písať. Pre mňa je kniha buď dobrá, ujde to alebo zlá.
4. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to? Myslím, že to nebol moment, že by ma osvietilo a povedala by som si "aha toto ma baví". Myslím, že to prišlo tak nejako postupne, potichu, nenápadne a kým som si stihla niečo uvedomiť, bola som v tom až po uši. Moja mama je tiež knihomoľ a knihoholik. Tak to mám asi po nej.
5. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"? V súčasnosti som asi tri roky zaregistrovaná na jednom knižnom portáli. Zapisujem si tam knihy prečítané (98), tie ktoré vlastním alebo by som chcela prečítať. Niekedy čítam viac, niekedy menej. Momentálne mám čitateľskú krízu. Ale ak to dám priemerom že čítam už cca 20 rokov, asi tak 2-5 kníh mesačne, tak myslím, že z toho vyjde celkom slušné číslo. Top knihu som zatiaľ neobjavila. ale dalo by sa povedať, že je viac tých, ktoré sa mi páčili ako opačne.
6. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala? Asi najhoršia kniha, ktorá sa mi dostala do rúk je 50 odtieňov... asi z nejakej slušnosti k autorovi, alebo ku knihe sa každú snažím prečítať do konca. Pretože verím, že každá kniha má tú svoju napínavú časť, to keď čítam s otvorenými ústami a zatajeným dychom. Bohužiaľ, túto som nedočítala.
7. Máš doma 5 ročného syna. Čítate ste si spolu knižky? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Kedy si mu začala čítať a aké boli jeho prvé zoznámenia s knihami?
   Malému čítam od mala. Zo začiatku to boli iba riekanky a obrázkové knihy, teraz vydrží aj pri dlhšom príbehu. Musia tam ale byť obrázky. V rodine presadzujem zásadu, že okrem hračiek dostane vždy aj jednu knihu. Obľúbené má príbehy o mašinke Tomášovi. Bavia ho aj encyklopédie, napr. o autách , dinosauroch a momentálne ho fascinuje encyklopédia o ľudskom tele.
8. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?V puberte som skúšala niečo písať, ale bohužiaľ nie som veľmi tvorivý človek. Radšej prijímam tvorbu šikovnejších ľudí.
9. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?
   Pri knihe viac zapájam fantáziu. aj tie najstrašidelnejšie scény si predstavím tak, aby to mne vyhovovalo, napr. knihu Exorcista som prečítala a nemám problém spať po tme :-D . Ak by som videla film, buď mám infarkt na mieste, alebo by ma to mierne psychicky poznačilo. A ak čítam romantické knihy, hlavná hrdinka sa vždy dosť veľmi podobá na mňa a hrdina je nejaká známa osobnosť. Ak človek pozerá film, hrdinov si nemôže predstaviť podľa svojho vkusu
   
10. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
    Spolieham sa na overených autorov, a musí ma zaujať anotácia. Taktiež sledujem recenzie a hodnotenia, ale je pravda, že sto ľudí sto chutí.
11. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
    
    Určite odporúčam. Chcem aj v mojom synovi dosiahnuť lásku ku knihám. Od mala chodí so mnou do knižnice a vždy si môže aj on vybrať knihu. A keď spolu ležíme v posteli a on hltá každé slovo, teší ma to. Samozrejme, nie je nad spoločne strávený čas.

Naďu sme z informácií o knihách úplne vyšťavili, ale ak to čo i len jedného z Vás privedie k čítaniu, tak to stojí za to. Ja Nadi za jej ochotu veľmi pekne ďakujem a Vy sa už zajtra môžete tešiť na rozhovor s Katkou, ktorá je veľkým milovníkom kníh tak ako Vy.

Bude raz...

Pred týždňom mi prišiel mail. Taký ako všetky iné a predsa iný. Dostala som ponuku na predaj knihy.
Knihy, ktorej autori nesiahli po veľkom vydavateľovi, ktorý im zaplatí od reklamy až po ponožky na autogramiádu. Branislav Rybár a Jaroslav Rybár sú ľudia, o ktorých hovoríme a rozhodli sa sami vydať svoju knihu Bude raz... Je to kniha, ktorá v dnešnej dobe privedie čitateľa opäť do prírody a snaží sa vrátiť ľuďom, ktorých my - rodičia vychovávame, naspäť cit k prostrediu, z ktorého sme prišli. Dva dni sa chystám na to, aby som Vám niečo povedala o tejto knihe. No zistila som, že nie JA som hodná na to a tak nechám k Vám prehovoriť autorov.

http://www.knihydetstva.sk/Bude-raz-d620.htm

"Dnešná doba svojím spôsobom života vytvára veľmi málo príležitostí spoznávať prírodu a jej krásy. Pretechnizovaný svet nám a naším deťom poskytuje pohľad najmä do obrazovky mobilov, tabletov či TV, v ktorých prevládajú hororové a akčné postavy oproti zvieratkám, rozprávky s čudnými pokrivenými postavami, z ktorých vyžaruje iba zlo a strach. V dnešnom zhone a strese nie je ani čas prečítať deťom rozprávku či príbeh, ktorá by im ukazovala svet s inými hodnotami, akými sa prejavuje dnes. Klamstvo vo všetkých oblastiach života, túžba po moci a z toho plynúce následky sú dnes príčinou morálneho úpadku ľudstva.
Vždy sa to začína výchovou detí. Prostredie v akom dieťa žije a je vychovávané a aké hodnoty sú mu v detstve vštepované, určuje, ako sa poväčšine bude riadiť po celý život.
A k tomu patrí aj poznávanie prírody a jej účinkov na ľudí a okolie. Chceme preto týmto pripomenúť, aké je dôležité oboznamovať dieťa s prírodou a jej obyvateľmi. Práve ich prostredníctvom sa u detí zobudí spolucítenie a láskyplný vzťah k všetkému živému a neživému. Ich prostredníctvom si uvedomí, že ničením a ignorovaním zákonov prírody, ľudstvo speje k sebazničeniu. Pomocou týchto rozprávkových príbehov chceme deťom priblížiť, že môžu žiť oveľa krajší život, než ho žijú ľudia dnes. Tento život si však musia vytvoriť sami.
Je na Vás rodičia, aby ste svoje deti viedli k poznávaniu prírody, a to či už čítaním rozprávkových príbehov o pozemských bytostiach a zvieratkách, alebo samotnou prechádzkou po lese.
Chceme aj my malou kvapkou prispieť k utváraniu takého pokolenia, ktoré si bude vážiť dary prírody, bez ktorých nie sme schopní prežiť."

Pokiaľ sa Vašej duše dotkli slová autorov, prinášame Vám aspoň úryvky z knihy, aby ste sa sami presvedčili, že čítať deťom aj v dnešnej dobe je veľmi dôležité. Prajem Vám krásny deň. A nebojte, Bude raz...

http://izraim.com/indexsk.html

Čas strávený pri knihe Vám nik nenahradí - rozhovor s Mirkou

Viem, že sme Vás nechali 2 dni čakať na ďalší rozhovor, ale tento skutočne stojí za to. Porozprávali sme sa s Mirkou, mamičkou prváčky, ktorá na vlastnej koži zažíva to, aké je čítanie pre deti dôležité. Pohodlne sa usaďte a čítajte o čítaní spolu s nami.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes?
   V hlave sa mi vynára množstvo kníh, niektoré mam doma dodnes, ale najviac si pamätám na Čenkovej deti. Fascinovalo ma ako sa deti snažili zohnať jedlo alebo peniaze, keďže boli chudobní a nemali na jedlo. Bola som rada, že ja sa o takéto veci nemusím starať.
   
2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkárom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?
   Vždy mi čítali rodičia, občas aj starší brat a neskôr sama.
   
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?
   Zo začiatku som nerada čítala bolo to z donútenia, resp. preto že som musela. No neskôr ma to začalo baviť a čítala som veľmi rada.
   
4. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to?
   Asi v tretej triede na základnej škole.
   
5. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   Tak to určite neviem. Prečítala som toho vážne veľa, keďže chodím do knižnice a knižku som dostávala aj ako darček. Srdcovku nemám žiadnu.
   
6. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?To sa mi nestalo. Zatiaľ ma knižka zaujala.
7. Máš doma osemročnú dcérku. Čítate si spolu? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Číta si už knižky sama? Aké knižky ju najviac zaujímali, keď si čítala Ty a aké ju zaujímajú teraz, keď si číta sama? Je tam nejaký rozdiel?Vždy jej niekto doma číta. Keď nie ja, tak starí rodičia. Zvyčajne sú to rozprávky, príbehy o zvieratkách alebo si prezeráme rôzne encyklopédie. Je prváčka, zatiaľ nečíta sama, keďže má veľký problém s čítaním, ide to pomaly.
8. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?Nemám obľúbený žáner, rada však čítam romantické knižky o láske, šťastí a rodine.
9. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?
   Pri knižke si vždy rada oddýchnem. Pri telke zaspím a knižku si môžem prečítať hocikedy.
10. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
    Nemám žiadne kritéria.
11. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?Áno, odporúčam čítať deťom. Je to lepšie, v dnešnej dobe je veľa kníh a sú veľmi pekne ilustrované a čas pri knihe vám nič nevynahradí.
    

Mirka, veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor, prajem Ti veľa krásnych prečítaných kníh a všetko dobré. A vy, pokiaľ chcete ukázať ostatným, že čítať sa oplatí, prihláste sa TU.

 

kúp knihu a cez leto oddychuj na Liptove!

Náš partner Chata u Sovičky venuje 1 víkendový pobyt na Liptove pre 4 osoby. Súťaž platí od 9.5.2016 do 9.6.2016. Podmienkou je objednávka tovaru za min.10 Eur na www.knihydetstva.sk

Pri potoku