Pamätám si prvú knihu, ktorá ma hneď po maminkiných uspávankách oslovila. Bola to úzka malá knižočka s tvrdými stranami. Knižka, ktorá uspávala toľko slovenských detí. Do slovenčiny ju prebásnila Mária Rázusová-Martáková a stala sa symbolom nielen detí socializmu, ale aj mojej generácie. Môj macík , bola knihou nielen môjho detstva. Keď sa mi narodila prvá dcérka, bola to knižka, po ktorej som siahla na večerné čítanie. Jednoduchý rým sa deťom ľahko zapamätáva a navyše táto básnička je jednoducho pochopiteľná aj pre detského čitateľa. Dodnes si pamätám každý jeden verš tejto básničky, pamätám si ten strach, keď macík padol do vody aj ten pocit úľavy, keď ho Bodrík vytiahol.
Nasledovali škôlkárske časy a Môj macík mi už nestačil a tak mi doma čítali Zlatú bránu , ktorá bola nielen zbierkou skvelých básničiek, rýmovačiek, ale tiež vypočítavaniek a detských hier. A tá ma sprevádzala až do školských čias.
V škole to už nik nemá ľahké, pretože prichádzajú prvé povinné čítania, z nich si najviac pamätám Trojružu, ktorú prednedávnom doniesla aj moja dcérka. A tu vzniká pri väčšine detí ten zlom, kedy prestanú knihy mať radi. Pretože z toho, že maminka Ti prečíta a Ty sa na to tešíš, prichádzame do zaužívaných školských "musíš to prečítať do..." a tam vzniká stres detí z čítania a prvé odmietanie kníh. Ja som nebola výnimkou a čítala som odvtedy len, keď som "musela".
Obrovský zlom u mňa nastal až v 10 rokoch, kedy vyšiel mnohými zatracovaný Harry Potter a ja som knihy začala čítať na jeden hlt. Poznám a stretávam sa s mnohými názormi na Harry Pottera a J.K.Rowlingovú. Viem k tomu povedať len jedno. Harry Potter ma naučil opäť čítať, naučil ma milovať knihy a dovolil mi "lietať". Dodnes som veľkým fanúšikom Pottera. Mám 6 dielov doma, ktoré mi ešte ako študentke kúpila maminka a som na to hrdá. Som hrdá na to, že som dokázala 700 stranovú knihu prečítať za jeden deň, aj za to, že som pri smrti Cedrica plakala do vankúša.
Po Harrym už knihy išli jedna za druhou. Našla som záľubu v čítaní a samovzdelávaní sa. Milujem vôňu kníh. Tú, ktorú majú staré knižnice, ale aj nové knižky. Tú nezameniteľnú vôňu, ktorá mi vždy otvorí cestu do sveta bez obmedzení. Keby som si mohla vytvoriť vlastnú značku parfému, bola by to vôňa kníh. A ja by som vďaka nej lietala, čarovala, bojovala so zlom, či potichu sedela v uchu ako muška a radila svojim deťom pri písomkách. Alebo ... To je jedno, pretože v knihách môžeš všetko.
Pred pár mesiacmi som pre Vás založila kníhkupectvo, kde budeme učiť deti čítať, aby mohli lietať.
