štvrtok 30. júna 2016

Aha, mami, vysvedčenie!

Ahoj, mami,

áno Ty, ktorá čítaš dnes tieto riadky. Viem, kto si. Viem, ako ťa trápi svet. Aj ja to mám mnohokrát podobne. Mám pocit, že tento svet sa na mňa zo všetkých strán valí. Mnohokrát nevládzem počúvať o tom, ako bolo dnes v škole, či vstať a sa pozrieť na obrázok, ktorý na mňa čaká v detskej izbe. Viem, že si od septembra behala medzi prácou, domácnosťou a učením. Je to ťažké zvládať všetky činnosti. Možno si na to celé sama, možno sa striedate, no i tak mnohokrát zaspávaš pred televízorom počas večerného seriálu. Vložila si do svojich detí veľa energie a času pri písaní prvých čiarok, pri počítaní príkladov, či pri učení poučiek. Strávila si čas nad diktátmi či spoločnom čítaní. A dnes, dnes Ti prišlo do rúk vysvedčenie. A Ty máš pocit krivdy. Hneváš sa na svoje dieťa, pretože známky nie sú také, aké by si chcela. Vrie v Tebe zlosť a v Tvojej mysli lietajú škaredé slová a točia sa Ti tam možné tresty. Možno kamarátkin syn mal čisté jednotky. Možno porovnávaš svoje známky v tejto triede so známkami svojho dieťaťa.

No predtým než vyriekneš slová, ktoré chceš povedať, vypočuj si ma.

Som matka ako Ty. Možno o niečo mladšia, ako by si očakávala. A moje deti možno chodia práve s tými Tvojimi. Chápem, že sa hneváš. A rozumiem aj tomu, prečo. Viem, že chceš pre svoje deti len to najlepšie. Viem, že chceš pre ne svetlejšiu budúcnosť. Možno si myslíš, že nie si zlá, len prísna a držíš ich nakrátko a preto musia za známky niesť zodpovednosť. Ale Ty sa mýliš. Pozri sa na vysvedčenie z druhej strany. Pred pár rokmi si držala ten uzlík šťastia tesne po tom, ako prišiel na svet. A predstavovala si si jeho krásnu budúcnosť. No jeho budúcnosť sa tvorí už dnes. Dnes si vytvára názor na seba a na svet okolo seba. Dnes sa učí byť rodičom, človekom či priateľom.

Mami, stojím pred Tebou s papierom, ktorý mi v škole dali. Povedali, že sa volá vysvedčenie. Neviem, prečo sa tak volá a prečo okolo neho je toľko rozruchu. Podávam Ti ho a vidím hnev v Tvojej tvári. Mami, nerozumiem tomu. Som unavený. Posledných 10 mesiacov som vstával veľmi skoro, naraňajkoval sa a chodil som do školy. Mal som tam kamarátov a pani učiteľku. A hoci sa mi občas podarilo vyrušovať pri vysvetľovaní pani učiteľku, mal som ju rád. A snažil som sa chápať jej slová. Niekedy som jej síce nerozumel a občas som dostal zlé známky, ale snažil som sa. Mami, ja som tam chodil, pretože Ty si moja láska. Pretože som chcel, aby si bola na mňa hrdá. Pretože som Ťa chcel potešiť. Mami, viem, že kamarát mal lepšie známky, no mami, moje známky nehovoria o tom, kto som. Či áno? Mami, budem celý život zaradený do skupiny podľa známok? Mami, neľúbiš ma rovnako s jednotkami ako s inými známkami? Mami, prosím, usmej sa na mňa a nehnevaj sa.

Jedného dňa z Tvojho dieťaťa bude dospelý človek s názorom na seba a na svet. Jedného dňa Ti bude pomáhať s nákupom, keď už nebudeš vládať, či Ťa len tak vezme do reštaurácie na obed. Jedného dňa bude z Tvojho dieťaťa človek, ktorého vychovávaš. Vštep mu do srdca lásku a nie hnev. Nauč ho, že je skvelým človekom. Jedného dňa si nebude pamätať aké známky mal na vysvedčení, ale vždy si bude pamätať, ak dnes dostane trest, či spŕšku škaredých slov. Tvoje dieťa nepotrebuje trest, potrebuje objatie a vedomie, že ho ľúbiš.

streda 29. júna 2016

Rozprávky o psíčkovi a mačičke

„,Veď je to rovné,´ kričal psíček, ,to nie je žiadna ceruzka, vidíš, to je špagátik! Vezmi ho a zaši mi tie gate!´
Mačička vzala dážďovku a zašila psíčkovi gate dážďovkou. ,Tak, teraz sa mi už nikto nebude smiať,´ tešil sa psíček a zasa šli ďalej a rozprávali si o Snežienke a siedmich zhavranených bratoch.“


Dodnes si pamätám knižočku od Jasefa Čapka Rozprávky o psíčkovi a mačičke, keď ju v druhom ročníku doniesol môj brat domov a s veľkou nechuťou ju musel čítať. Dnes je to už iné, mnohí učitelia pochopili, že povinné čítanie deti skôr od kníh odstrašuje.

No späť ku krásnej knižke o Psíčkovi a mačičke. Kombinácia týchto dvoch zvieratiek v nás vyvoláva pohromu a ak nie pohromu, minimálne veľa rozbitého nábytku a možno aj tanierov pri naháňačke. :) No psíček a mačička nám ukazujú presný opak toho, čoho sa my, dospelí, obávame.

Kniha je založená na úprimnom priateľstve a zažívaní takých malých denných dobrodružstiev. Na 110 stranách prináša autor 9 rozprávok, ktoré sú doplnené vlastnými ilustráciami autora. Prvýkrát táto knižka bola vydaná v roku 1937 a do slovenčiny ju preložila Krista Bendová.



Rozprávky majú ideálnu dĺžku pre deti v škôlke, ale zároveň aj pre začínajúceho čitateľa. Nie sú ani príliš dlhé, no ani príliš krátke. Každá z rozprávok deti rozveselí, no zároveň sa v nich deti učia pochopiť svet okolo.



Knihu si môžete zakúpiť u nás práve dnes v akcii.








utorok 28. júna 2016

Altas zvierat

          "Veľkosť národa a jeho morálny pokrok
                     sa dá merať tým,
                                                         ako zaobchádza so zvieratami. "
                       Mahatma Gandhi





Kniha, ktorá vo mne už pri prvom pohľade vyvolávala pocit, že túto musím mať. Kniha, ktorá je nádherná aj na druhý pohľad. Kniha s fascinujúcimi obrázkami a veľkým rozmerom. Kniha, ktorá naplní detské oči úžasom a rozum informáciami. Pretože len neinformovanému človeku môže byť ľahostajný osud zvieracej ríše.

Kniha Atlas zvierat je nádherným prevedením atlasu, encyklopédie s neuveriteľnými fotografiami od spoločnosti Animal Planet.




Atlas zvierat má 128 veľkorozmerných strán plných informácií. Používa delenie podľa jednotlivých kontinentov. Na každej stránke prezentuje veľa obrázkov a vybranému druhu zvierat z každej strany sa venuje dopodrobna.

"Atlas zvierat ponúka fascinujúci pohľad na život zvierat na našej planéte. Nájdeš v ňom množstvo zaujímavých faktov, pôsobivých ilustrácii a podrobných farebných máp. Každá dvojstrana predstavuje tie najúžasnejšie živočíchy z celého sveta, usporiadané podľa kontinentov a habitatov.

Ako prežijú zvieratá v extrémnom prostredí arktickej tundry, Sahary či Himalájí? Ako si zaobstarajú potravu, ako hľadajú úkryt a ako vychovávajú mláďatá? Prečítaj si o ohrozených gorilách horských, o usilovných svišťoch prériových aj o jedinečných zvieratách obývajúcich odľahlé oblačné lesy. Spoznaj svet zvierat v jeho úžasnej pestrosti. "  

Je vhodný pre deti od 3 rokov, kde zaujme farebnými fotografiami až do veku.... Navždy. :) Je to kúsok, ktorý by nemal chýbať v žiadnej knižnici. Či už súkromnej u Vás doma alebo verejnej vo Vašom meste. A viete, čo je na tej knihe ešte také vzácne? Že práve dnes ju u nás nájdete v akciovej cene.

Knihu Atlas zvierat môžete zakúpiť na knihydetstva.sk




pondelok 27. júna 2016

Zlatá brána

Zlatá brána otvorená,
           zlatým kľúčom podoprená,
                       kto do nej vojde,
                                   jabĺčko nájde,
                                               či je ona a či on,
                                                         nepustím ho z brány
                                                                        VON...


Kto z nás by si nepamätal túto krásnu detskú hru? Mnohí sme s ňou vyrastali, okolo niektorých len prešumela, ale každé slovenské dieťa túto hru poznalo. Zásluhu na tom si vo veľkej miere pripísala spisovateľka Mária Ďuríčková, ktorá zozbierala a sama napísala mnohé slovenské hry, básničky, pesničky či hádanky a my sme si ich mohli prečítať v knihe Zlatá Brána.




Teraz už detských piesní a básní je oveľa viac, nie sú to len tie ľudové a mnohokrát ani nie slovenské, no vďaka knihe Zlatá brána si spolu s deťmi môžete opäť sadnúť a hrať sa či si spievať. Na Slovensku máme veľa šikovných umelcov pre deti, ktorí im spievajú, či pre ne píšu krásne rozprávky. No kniha Zlatá brána nikdy nebola a asi ani nebude knihou, ku ktorej si len tak nečinne sadnete a sledujete či čítate. Je to kniha, ktorá je určená na prácu s Vašimi deťmi.



Zlatá brána, ktorú dnes môžete kúpiť v kníhkupectvách zmenila od našich detských čias len vonkajší obal. Naďalej v nej ostávajú krásne ilustrácie od Miroslava Cipára. Texty sú taktiež v pôvodnom znení, preto občas sa nám stáva, že keď ich niekde  prezentujeme, berú sa za gramatické chyby. :) Ale nebojte sa, je to v poriadku, každý jazyk má svoj vývoj a i ten náš sa postupom času mení.





Kniha je vhodná pre deti od 3 rokov, kde spoločne môžete začať spoznávať svet cez krásne hry, riekanky, rozprávky či hádanky. Zlatá brána je vyvinutá tak, že jej správnym používaním rozvíja intelekt dieťaťa, predstavivosť či logické myslenie.



Knihu Zlatá brána si môžete zakúpiť na knihydetstva.sk



streda 22. júna 2016

Malá ilustrovaná všeobecná encyklopédia


Dnes som v skupine odpovedala na otázku, ktorú encyklopédiu odporúčam pre 6 ročné dieťa. A tak idem odporučiť aj Vám. Malá ilustrovaná všeobecná encyklopédia je pre mňa tip na peknú a kvalitnú encyklopédiu. Moja Aninka ju dostala na tieto Vianoce a bola to prvá kniha s viac ako 300 stranami, ktorú prelúskala. Kniha sa venuje všeobecne viacerým témam, je nádherne ilustrovaná a prezrádza tak akurát :) Je skvelým spoločníkom na ceste za prvými vedomosťami. Kniha má 338 strán informácií, ktoré sú rozdelené do 6 celkov - Vesmír a Zem, Veda a ľudské telo, Doprava a stavby, Dejiny, Krajiny a národy a posledný celok sú Živočíchy. Celky sú rozdelené do viacerých tém, ktoré na seba navzájom nadväzujú. Na každej dvojstrane encyklopédia odpovedá na viacero otázok, ktoré sú aj ilustračne zobrazené. Písmo je veľké, prispôsobené pre začínajúceho čitateľa.


Knihu si môžete kúpiť v detskom kníhkupectve knihydetstva.sk




pondelok 20. júna 2016

Vesmír, 2.vydanie

Dnes Vám predstavím knihu, ktorá mi vyrazila dych ( a dala zabrať mojim svalom ) . Moja veľmi dobrá kamarátka má 6-ročného syna. Chlapča, ktoré vyrastalo spolu s mojimi deťmi, dnes miluje vesmír. Fascinujú ho hviezdy, čierne diery, planéty či meteority. Boli sme spolu aj v planetáriu, sledovali sme spolu náučný film o tom, kde sa ktoré súhvezdie nachádza a maminka s ním doma pilne študuje knihy, nielen z knižnice. Keď hľadala knihu tentokrát, rozhodla sa už investovať do encyklopédie. Vyberali sme dôkladne, no nikde sme sa nedozvedeli o tom ako kniha vyzerá vnútri. Po dlhom vyberaní sme sa rozhodli pre encyklopédiu Vesmír, 2.vydanie od vydavateľstva IKAR.





Kniha má 512 strán, z čoho 485 strán informácií. Je rozdelená do 3 veľkých celkov ( úvod, sprievodca vesmírom a nočná obloha )  a tie sú delené ešte na samostatné kategórie. Ku každej téme sa nachádzajú vyčerpávajúce informácie, v celej encyklopédii sa spomínajú aj významný fyzici či astronómovia. Kniha je vhodná pre každého, kto má rád vesmír, pre školopovinné deti aj pre ľudí, ktorí sa astronómiou venujú ako svojmu hobby. Kniha odpovedá na veľa otázok ohľadom Vesmíru. Táto kniha je obrovským prínosom pre Vás a Vašu rodinu. Knihu môžete kúpiť u nás na našom e-shope knihydetstva.sk a môžete ju kúpiť už dnes so zľavou.



Encyklopédiu Vesmír nájdete na www.knihydetstva.sk 










piatok 17. júna 2016

Najslušnejšia babička na svete

Doba internetu a médií nás miestami úplne pohltila. Mnohí nielen strácajú kontakt s realitou, ale aj zabúdame na tak bežné slová ako prosím a ďakujem. Vďaka internetu, či sociálnym médiám dnes vidíme susedom nielen do taniera, ale aj do postele.

No "stará škola" a nezabúda a ľudia vychovávaní v pokore a úcte dodnes vedia čo sa patrí. Medzi nich nepochybne patrí aj 85-ročná babička May Ashworth. Tá sa naučila používať internet a rada vyhľadáva rôzne informácie aj cez spoločnosť Google.

Jej vnuk, Ben, sa pochválil fotkou na Twitteri, kde vidno posledný údaj, ktorý jeho babička hľadala na internete. Nebolo by na ňom nič zvláštne, keby v rámci slušného správania, nezabudla Google poprosiť a taktiež mu slušne poďakovať.




























"Prosím, preložte tieto rímske čísla MCMXCVIII, ďakujem."

Fotografiu na Twitteri spoločnosť Google zaregistrovala a ako jednej z mála sa jej rozhodli osobne odpovedať.

Napísali jej: "Milá Benova babička, dúfam, že sa máte dobre. Z miliardy našich používateľov ste nám práve vy vyčarili úsmev na tvári. A mimochodom, je to 1998. My ďakujeme Vám."

Babička nielen spoločnosti Google vyčarila úsmev na tvári, ale aj mnohým iným používateľom. A Vy nezabudnite, že Slušnosť má zelenú

zdroj:internet, foto: twitter

IV.diel - deň tretí

Keď som začínala so svojimi deťmi s týmto projektom, očakávala som, že možno za ten pol rok sa naučia hospodáriť s peniazmi. Pevne som dúfala, že pol rok je dosť dlhá doba na to, aby pochopili, že keď si minú peniaze na sladkosti, nebudú môcť nakúpiť materiál a teda ani zarobiť. :) Prvý deň po tom, čo si každá zarobila, chcela si ísť kúpiť zmrzlinu. Tak som im povedala, nech si šetria. Druhý deň ich stále lákalo minúť to, čo si v prvý deň zarobili. Peniaze majú každá u seba, veď sú ich. Ale včera smerom zo školy sa radšej hodinu pohrali na detskom ihrisku a nakoľko ja som mala potom obchodné stretnutie a muža preč, leteli sme naň. Síce nerada preberám doma pracovné veci, pretože moje detičky dokážu na nás visieť celý ten čas, včerajšok bol pre ne veľkou lekciou.

Okrem toho, že som majiteľkou detského kníhkupectva knihydetstva.sk spolupracujem aj s jedným veľkým človekom, ktorý je mojou métou. Vždy si vravím, že až raz budem veľká, budem ako on :) Je majiteľom niekoľkých spoločností od výživových doplnkov COMBI 4, cez motivačné kníhkupectvo UPbook.sk až po stavebnú spoločnosť DenySTAV. Človek so zameraním skutočne na všetko. A práve v prvých dvoch spoločnostiach som jeho obchodným riaditeľom.

A práve on je ten človek, ktorý má obrovského obchodného ducha. A tak asi po treťom raze, čo baby prišli z detskej, pretože sa "nudia", tak dostali ponuku, ktorá sa neodmieta. Ponúkol im 2 Eurá za 10 ručne vyrobených vizitiek spoločnosti DenySTAV. Samozrejme, Charlottka to ihneď odmietla, pretože jej sa nechce písať a Aninka bola včera tou, ktorá sa nechala presviedčať. No obchodné trvania netrvajú 5 hodín a preto museli vymyslieť niečo spoločne.

A tak sa moje deti naučili najdôležitejšej obchodnej zručnosti - spolupráci.

Charlottka sa pustila do strihania papiera a kreslenia obrázkov. A Aninka ich vypisovala podľa vzoru tlačenej vizitky a jej úlohou bolo predať ich dodávateľovi. Prvé vizitky priniesla vždy najprv mne, počkala na môj názor, potom zahanbene podala Petrovi a odišla. No po prvých dvoch razoch ju upozornil, že to on je konečný spotrebiteľ a teda by mala prezentovať svoj výrobok jemu a nie mne. Takže okrem spolupráce sa naučila ešte jednému. Vyrobiť výrobok, prezentovať ho a musela sa rýchlo naučiť prijať kritiku a uplatniť výhrady do ďalšej výroby. V konečnom dôsledku vyrobili asi 13 vizitiek. 2 neboli vhodné na odpredaj a 1 bola grátis k veľkej objednávke. Vizitky vyrobili za niečo cez hodinu, no každá si zarobila 1 Euro, ktorého zarobenie by im inak trvalo 2 dni. Vizitky, žiaľ, pofotené nemám, keď skončili s vyrábaním, nestihla som ich cvaknúť.
Po prečítaní článku mi prišla správa... Aj s fotografiou daných vizitiek :)

Sledujte nás aj naďalej, sme iní, ale stále pre Vás....

štvrtok 16. júna 2016

Kúp knihu za vysvedčenie

Ponúkame Vám 15% zľavu na nákup kníh za vysvedčenie. Akcia je platná od 16.06.2016 do 15.07.2016 . Stačí do poznámky v objednávke uviesť slovo "VYSVEDČENIE" a zľava Vám bude odpočítaná po spracovaní objednávky. Najlepšie knihy za vysvedčenie kúpite na www.knihydetstva.sk


Do školičky, do školy kráčať vôbec nebolí

Do školičky, do školy kráčať vôbec nebolí je milá knižka plná básničiek a krátkych príbehov. V mnohom mi pripomína knihu Do školy,  avšak je v pevnom obale a obsahuje farebnejšie ilustrácie. Knihu odporúčam pre deti od 5 rokov, či už ako predškolskú prípravu, alebo v prvom ročníku, kde sa deťom veľmi ľahko a dobre číta.





streda 15. júna 2016

III.diel - deň druhý

Prvý deň sme zvládli bravúrne a dokonca aj moje odhodlanie bolo veľké.

Dni v týždni však pre človeka, ktorý podniká zvyčajne idú príliš rýchlo. A ja som presne ten typ človeka, ktorý keď sa do niečoho zažerie, tak nevie, kedy prestať. A preto moje podnikanie je miestami náročnejšie ako súboj titanov. Ale v konečnom dôsledku si myslím, že stojí za to, veď posúďte sami... Nájdete nás na knihydetstva.sk .

 A tak prišiel deň druhý, kedy vrcholilo nadšenie u Aninky a klesalo nadšenie u mňa a Charlottky. Charlotte je taký malý človiečik, ktorý síce miluje podnikanie, čo vysvetlím o chvíľku, ale nemá rada robotu. Akonáhle zistí, že musí pracovať, tak ju nadšenie opúšťa a hľadá najkratšiu cestičku z toho von.

No a aby som vysvetlila jej nadšenie pre podnikanie...

                                                                                         Ona má od malička talent.

Niekde v kostiach to s ňou v živote ide. Prvé náznaky toho, že pochopila, že keď niečo urobí, tak za to niečo dostane, prišli už vo veľmi útlom veku. Asi vo veku 2 rokov začala zneužívať svoje veľké modré kukadlá a blond vlasy na presviedčanie dospelých o tom, že to skutočne chce. A či dostala vždy všetko? Samozrejme, že nie, ja som imúnna. Na začiatku prvej triedy šli s pani učiteľkou do kontaktnej ZOO a pýtala si 1 Euro, aby mohla kúpiť zvieratkám jesť. Domov sa vrátila s 1,2 Eur a lízankou. Tak som sa jej pýtala, ako mohla doniesť viac odniesla. Vraj jej spolužiak dal 0,50 Eur a z toho si kúpila lízanku a priniesla domov.

A tak sme sa snažili jej vysvetliť, že sa to takto nerobí. Že zarábať sa dá, ale musí pre to niečo urobiť a pod.

Až do tohto obdobia, kedy začala podnikať a práca jej skutočne nevonia. Jej nápady sú však veľmi pekné, aj keď miestami dosť odfláknuté.

Včera Lottka vyrobila 10 ks, ale bez popisu, nakoľko sa jej nechce písať. Tak prišlo na rad zjednávanie a ona musela za polovičnú prácu dať 50% zľavu. Tak za nepopísané vizitky som jej platila 0,05 Eur a za tie s popisom 0,10 Eur. Včera som od nej teda kúpila 5 ks, dokopy za 0,30 Eur.



Aninka je opačný prípad.

                                          Chce mať veľa peňazí, ale len pre to, aby ich mohla míňať.

Zakaždým, keď dostane od príbuzných nejaké drobné, ihneď ich minie. Niekedy dokonca do posledného centu.

Bolo pre ňu teda veľkým potešením nakúpiť si tovar na výrobu.

A keďže na rozdiel od Lottky nemá podnikateľského ducha, ale je pracovitá a plná fantázie, tak sa do toho pustila pohlave.

Dala si cieľ, že denne vyrobí 5 kusov. V pondelok vyrobila 5 ks a zároveň ich aj predala. Včera sa teda snažila o to viac a vyrobila 9 kusov. Nádherných 9 kúskov plných fantázie. Pridávam Vám aj ukážku spolu s prvými 2 dňami práce a predaja. Od Aninky som z vyrobených 9 ks kúpila 5 a zarobila tým 0,50 Eur.


Sledujte nás aj naďalej a zistíte, ako naučiť deti premýšľať o peniazoch a živote...

utorok 14. júna 2016

II.diel - začíname

Prvým krokom k zmene myslenia boli rozhovory s mojimi dcérami, kde bolo základom, aby pochopili nielen to, čo ideme robiť, ale hlavne to, čo si myslia, ako to vo svete funguje. Sadnite si so svojimi deťmi a spýtajte sa ich na to. Možno budete ich odpoveďami prekvapení. Ja som sa od svojich detí dozvedela o tom, že výplata je každý deň alebo každý týždeň a to, že je len raz mesačne ich veľmi prekvapilo. Neuvedomovali si povinné platby, pre nich výplata znamenala, že keď príde, môžete ísť kam chcete, môžete si kúpiť čo chcete a na nič iné nie je. A tak sa v rámci projektu učíme finančnej gramotnosti.

Po rozhovoroch sme si vytiahli 2 zošity, ktoré budú fungovať ako účtovné knihy oboch podnikaní. :) Na prvú stranu sme si vypísali základné piliere podnikania, ako čo chcú vyrábať, aký majú kapitál, koľko chcú denne vyrobiť, či koľko chcú venovať do reklamy. Prinášam Vám ukážky ich "podnikateľských plánov" a ja sa už teraz chytám za hlavu, koľko ma to vyjde :D








Podnikateľský plán si vytvorili s tým, že Charlotte ide vyrábať vizitky a Aninka záložky do kníh. Každá si vybrala svoje ušetrené peniaze a prvý deň, čiže včera, sme spoločne šli na nákup. Nakoľko ešte nevyrábajú obrovské množstvá, je zbytočné nakupovať vo veľkoskladoch a tak prvé veci na výrobu si nakúpili v papiernictve. Aninka si kúpila fixy veľké balenie, nožnice, pero a tvrdý papier. A Charlotte malé balenie fixiek, nožnice, papier a pero. A po domácich úlohách, olovrante a pomojkaní sa moje baby plné entuziazmu pustili do práce. Aninka začala vytvárať a vymýšľať rôzne obrázky. Plná energie a radosti z toho, že pracuje a hlavne, že si môže zarobiť peniaze. Charlotte sa tiež tešila z toho, že ide vyrábať, ale až do chvíle, kedy zistila, že musí písať a písať musí čitateľne. Tam prišiel prvý zádrhel. Vyriešili sme to tak, že ona bude kresliť a ja budem písať. No i tam sa to ťažko praktizuje. Je netrpezlivá po mne a tak nosila kartičky ani nie po 2 minútach, kedy ich len vybodkovala alebo vymaľovala 2 farbami. Aninke sa však písanie páčilo a tak záložky zrazu dostali reklamu na náš e-shop. :)

Pracovali asi hodinu, ja som za ten čas nahodila na e-shop nové produkty a potom čakalo to krásne predávanie. Prvá šla Charlotte, od ktorej som z 5 vizitiek kúpila 3, nakoľko zvyšné 2 boli ťažko čitateľné kvôli tmavej farbe. Vyšlo ma to na 0,30 Eur, ale jej radosť zo zarobených peňazí stála za to. Pridávam foto zakúpených vizitiek. Dve z nich už dnes odišli k zákazníčkam v objednávkach.


Ako druhá prišla so svojim tovarom Aninka, ktorej záložky boli plné fantázie a skutočne vypracované. Od nej som si zakúpila taktiež 3. Ona však po odchode do detskej izby predala Charlotte zvyšné 2 kusy. A tak za prvý deň predala všetky záložky, ktoré vytvorila. Za prvý deň teda zarobila 0,50 Eur.




A keďže nechcem deti učiť len podnikaniu, ale hlavne tomu, aby z nich boli dobrí a čestní ľudia, zmenili sme žáner na čítanie. Rozprávky sú skvelé, no moje dievčatká potrebujú trochu pochopiť život. Ale ten pekný život, kde sú ľudia k sebe dobrí, tak po večeroch im čítam knihu Slepačia polievka pre dušu. Každý deň ich čaká jeden príbeh a po ňom sa rozprávame o tom, o čom ten príbeh bol, ako ho pochopili a čo si z neho majú vziať do života.






I.diel - predslov

Moje detstvo bolo nádherné, pretože moja maminka sa vždy snažila, aby sme mali všetko, čo sme potrebovali. A na rozdiel od mnohých iných detí, sme vyrastali s maminkou - podnikateľkou.

Keď sa začala osamostatňovať od zamestnávateľa, mala som 9 rokov a nerozumela som svetu tam von, tak ako dnes mu nerozumejú moje deti. Nechápala som, prečo nechce robiť v tej skvelej práci, kde na tú dobu mala pekný plat. Nechápala som tomu, prečo zrazu pracuje 12 až 16 hodín denne a lieta medzi 3 prácami. Ale vďaka nej a tomu, že sa jedného dňa osamostatnila úplne, som zažila detstvo, kde som mohla pomáhať predávať, kde som mohla baliť darčeky v našom obchode, či chodiť s mamkou nakupovať tovar do veľkoskladu. Vďaka nej sme raz mesačne chodili v piatok do Bratislavy do veľkoskladu miesto do školy. A vďaka nej som mohla navštevovať školu, ktorú som si vybrala, hoci bola vzdialená cez 200 km.

V tomto roku má moja dcéra 9 rokov. V tomto roku, kedy som ja začala podnikať. V tomto roku, kedy som po práci na TPP, večer sadla k počítaču a podnikala. A robila som malé krôčiky. Pretože som nevládala. Nevládala som tváriť sa, že v spoločnosti, kde pracujem je všetko OK. Nevládala som opäť prikyvovať, a šliapať si tak po svojej hrdosti. V tomto roku, kedy som založila knihydetstva.sk s tou najlepšou detskou literatúrou. Zrazu sedím denne 12 hodín pri práci a viem, že to za to stojí. Stojí to za Vašu dôveru.

A keďže školy z Vás vychovajú dobrého zamestnanca s množstvom teoretických vedomostí, je načase zmeniť myslenie mojich detí. Obdivujem ľudí, ktorí sa rozhodnú stráviť 40 rokov v jednej spoločnosti na 2 až 3 smeny, ale ja chcem svojim deťom ukázať, že sa dá žiť aj inak. A tak vznikol tento projekt.

Celkom neplánovane, nie je jeho cieľom detská práca, iba zmena myslenia a prístupu k životu. Svojim deťom som už ukázala základy etikety, učíme ich láske k prírode, k školským povinnostiam, k láske ku knihám a vzdelaniu. No teraz začína projekt finančnej gramotnosti a podnikania v medziach zákona.

Vytvorila som spolu s deťmi podnikateľský plán a ich výrobky budú darované v našom detskom kníhkupectve knihydetstva.sk

A tak si pozrite ako sme začali...



streda 8. júna 2016

Čítate si s deťmi?

Mala som sen...
                     .... že ľudia si nájdu čas na svoje deti, sadnú si k ich postieľkam večer....
                                                                                                                                   ...a budú im čítať....


A preto som rozbehla s naším e-shopom tento blog. A založila projekt #čítajmedeťom


Prišli sme pred mesiacom, no minimálne 40 detí sme už čítaním z knihy potešili. A chystáme sa pokračovať, až kým ich nebudú stovky, ba až tisícky. 
         Prišli sme pred mesiacom a  urobili sme krok vpred.

Dnes ráno som si prečítala výsledok agentúry TNS Slovakia, kde uvádzajú, že
  • 45% rodičov číta deťom viackrát do týždňa alebo každý deň
  • 36% rodičov si s deťmi číta len príležitostne alebo vôbec
  • otcovia čítajú 3krát menej ako mamy
  • knižnicu navštevuje raz za týždeň len 11% detí

Tieto výsledky sú, samozrejme, znepokojivé. Ihneď po uverejnení sa po internete rozbehli články a diskusie, aké je to hrozné, ako sa rodičia nevenujú svojim deťom a pod.
Pravdu povediac aj mňa tieto výsledky ráno prebudili dosť prudko. Ale viete čo? V konečnom dôsledku sme to predsa aj tak všetci vedeli. Vedeli sme, ako na tom dnešný svet je. Tak prečo okolo toho teraz robiť BUM?

                      Prišli sme pred mesiacom. A denne, niekedy raz za dva dni Vám ukazujeme, prečo čítať. A ja nechcem byť tým, ktorý bude niekoho do toho tlačiť.
                                Prišli sme pred mesiacom a chceme Vám pomôcť. Chceme Vám ukázať, že čítať deťom zmysel má.

Ukážeme Vám tie najkrajšie detské knihy, ukážeme Vám ako deťom čítať a kedy je ten najlepší čas začať. Nemusíte sa báť. Podajte nám ruku a spolu to zvládneme. Prihláste sa na odber noviniek, ráno si nás zapnite ku káve, či večer si prelistujte naše stránky, keď deti zaspia.

                                                  Pretože spolu sme vždy silnejší.




                                  zdroj: http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/citame-s-detmi

pondelok 6. júna 2016

Malý princ - Antoine de Saint-Exupéry


Malého princa pozná každý.
Každý, kto čo i len trošku o literatúru zakopol.
Dodnes si pamätám ako som sa v 7 triede hádala pri tomto diele s učiteľkou literatúry. Netvrdím, že nemala pravdu. Len tvrdím, že v Malom princovi nevidela to, čo je pred očami skryté. Keď nám predstavovala túto knihu ako súčasť čítanky pre 7 ročník, tvrdila si to svoje. Že sa jedná o rozprávku pre malé deti, že tam nie je žiadny hlbší význam. A ja som videla zas len to svoje. No ale viete ako hádka s učiteľkou, čo nadriadeným končí.... Dostala som 3 za tú hodinu. A to som neskôr vyštudovala literárne gymnázium...

Ale o tom som nechcela. Nechcela som Vám rozoberať príbeh Malého princa, pretože ho, predpokladám, poznáte. Len Vám chcem na chvíľku pripomenúť pár krásnych citátov, ktoré nikdy neprestanú byť aktuálne.


Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojich blížnych. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si osvietený mudrc.


Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný státisícom iných malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná státisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete…


Moja ruža je dôležitejšia ako vy všetky. Pretože práve ju som polieval. Pretože práve ju som ukrýval na noc pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože pre ňu som pozabíjal húsenice. Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo sa vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.


Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa by mohli nájsť, čo hľadajú, v jedinej ruži alebo kvapke vody. 


Či už je to dom, hviezdy alebo púšť…To, čo ich robí krásnymi, je neviditeľné!


Len deti jediné vedia, čo hľadajú. 


Hviezdy sú krásne vďaka kvetine, ktorú nevidno. Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.


Človek sa vystatuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť. 


Od každého treba žiadať len to, čo môže dať. 


Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je.


Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.


Skrotiť znamená vytvoriť si putá.


Reč je prameňom nedorozumení. 


Nič nie je dokonalé.

piatok 3. júna 2016

Tip na výlet II. - Haluzice

Dnes je opäť piatok a ja pre Vás prinášam ďalší tip na výlet. O mieste, ktoré Vám dnes predstavím, sa už pár článkov popísalo. Jedná sa o miesto, ktoré je pre mňa tým najkrajším na Slovensku a to som ich už pár pobehala. Podľa mňa každý človek potrebuje miesto, kde dokáže nájsť pokoj. Chodievam tam často, tam dokážem nájsť svoj vnútorný pokoj, keď sa svet okolo rúti. Tam viem ísť s deťmi a nestresovať sa tým, že pobehujú, že sa jašia, pretože tam na tom nezáleží. Tam sa môžu vyblázniť.

Miesto, ktoré je v mojom srdci tak hlboko vryté sa nachádza pri Novom meste nad Váhom, v dedinke s názvom Haluzice.


Pri návšteve v Haluziciach je pre nás ako prvá návšteva Haluzickej tiesňavy. Haluzická tiesňava bola v roku 1963 vyhlásená za prírodnú pamiatku, rozprestiera sa na 3,5 ha a neustále rastie. Cez Haluzickú tiesňavu vedie chodníček, ktorý zvládnu aj detičky, hoci meistami potrebujú rodičovskú pomoc, nakoľko sa niekoľkokrát prechádza cez potôčik alebo po schodoch. Trasa je inak nenáročná, prechod cez tiesňavu mnohokrát pripomína nedotknutú prírodu niekde v trópoch. Keď som do Haluzíc začala chodiť, bolo to tichučké miesto, kde ste málokedy niekoho stretli, dnes sa pomaly začínajú s Haluzicami zoznamovať aj neturisti, takže sa tam nájde pár skupiniek ľudí prechádzajúcich tiesňavou. Pre mňa najkrajším pohľadom sú schodíky hneď pri vstupe do tiesňavy, pohľad na ne môžete vidieť aj na fotografii z nášho rodinného albumu. Potôčik prechádzajúci cez tiesňavu má väčšinou málo vody, preto nevyznievajú vodopády v tiesňave, ak však prídete po daždivejšom období, poteší Vás pohľad aj na túto krásu. Pre tiesňavu platí 4.stupeň ochrany a dnes má dĺžku 1km, hĺbku 50 m a šírku 200 m.


Z tiesňavy sa dá prejsť cez lúku až k druhému skvostu Haluzíc a to zrúcanine neskororománskeho kostolíka. Tento kostol má v sebe obrovskú energiu, pokoj a nádherný výhľad. Z jeho múrov je možné vidieť až na hrad Beckov. Ale naspäť ku kostolíku. Kostolík je zo všetkých strán opevnený, z jednej strany však opevnenie skončilo v Haluzickej tiesňave. Prvé písomné zmienky o kostolíku sú z roku 1299, kedy ho z majetníctva Matúša Čáka Trenčianskeho vzalo kráľovské vojsko. Do roku 1708 ho používali protestanti. Po tomto roku bol vrátený do rúk katolíkom. V roku 1810 cirkev zakázala slúženie omší v tomto kostole kvôli schátralému stavu. Opravy sa dočkal až v roku 1968 a od roku 2013 ho pravidelne obnovuje a udržuje v dobrej kondícii OZ Historicko-astronomická spoločnosť. Ako som už spomínala, Haluzický kostol je pre mňa miestom pokoja. Pokiaľ sa pre Vás však nachádza príliš ďaleko, či váhate nad tým, či sa tam vydať, určite Vám pomôže aspoň virtuálna prehliadka na stránkach  VirtualTravel.sk .




Pokiaľ tohto výletu stále nemáte dosť, v Haluziciach môžete vyskúšať aj chôdzu do kopca a prejsť sa až na vyhliadkovú vežu nad Haluzicami. To, čo považujem za nevýhodu je jednak stúpanie do kopca, ktoré sa nám nikdy nechce po tak krásnej prechádzke v tiesňave a taktiež vietor, ktorý hore na vyhliadke fúka. Pokiaľ však je von teplo a Vy sa potrebujete osviežiť, vietor Vám len a len prospeje. :) Z vyhliadky je skutočne nádherný výhľad až po Trenčín.
Tak to je môj tip na výlet. Miesto, ktoré Vám zaručene vstúpi do srdca a nechá tam odkaz. Také sú Haluzice.