utorok 14. júna 2016

II.diel - začíname

Prvým krokom k zmene myslenia boli rozhovory s mojimi dcérami, kde bolo základom, aby pochopili nielen to, čo ideme robiť, ale hlavne to, čo si myslia, ako to vo svete funguje. Sadnite si so svojimi deťmi a spýtajte sa ich na to. Možno budete ich odpoveďami prekvapení. Ja som sa od svojich detí dozvedela o tom, že výplata je každý deň alebo každý týždeň a to, že je len raz mesačne ich veľmi prekvapilo. Neuvedomovali si povinné platby, pre nich výplata znamenala, že keď príde, môžete ísť kam chcete, môžete si kúpiť čo chcete a na nič iné nie je. A tak sa v rámci projektu učíme finančnej gramotnosti.

Po rozhovoroch sme si vytiahli 2 zošity, ktoré budú fungovať ako účtovné knihy oboch podnikaní. :) Na prvú stranu sme si vypísali základné piliere podnikania, ako čo chcú vyrábať, aký majú kapitál, koľko chcú denne vyrobiť, či koľko chcú venovať do reklamy. Prinášam Vám ukážky ich "podnikateľských plánov" a ja sa už teraz chytám za hlavu, koľko ma to vyjde :D








Podnikateľský plán si vytvorili s tým, že Charlotte ide vyrábať vizitky a Aninka záložky do kníh. Každá si vybrala svoje ušetrené peniaze a prvý deň, čiže včera, sme spoločne šli na nákup. Nakoľko ešte nevyrábajú obrovské množstvá, je zbytočné nakupovať vo veľkoskladoch a tak prvé veci na výrobu si nakúpili v papiernictve. Aninka si kúpila fixy veľké balenie, nožnice, pero a tvrdý papier. A Charlotte malé balenie fixiek, nožnice, papier a pero. A po domácich úlohách, olovrante a pomojkaní sa moje baby plné entuziazmu pustili do práce. Aninka začala vytvárať a vymýšľať rôzne obrázky. Plná energie a radosti z toho, že pracuje a hlavne, že si môže zarobiť peniaze. Charlotte sa tiež tešila z toho, že ide vyrábať, ale až do chvíle, kedy zistila, že musí písať a písať musí čitateľne. Tam prišiel prvý zádrhel. Vyriešili sme to tak, že ona bude kresliť a ja budem písať. No i tam sa to ťažko praktizuje. Je netrpezlivá po mne a tak nosila kartičky ani nie po 2 minútach, kedy ich len vybodkovala alebo vymaľovala 2 farbami. Aninke sa však písanie páčilo a tak záložky zrazu dostali reklamu na náš e-shop. :)

Pracovali asi hodinu, ja som za ten čas nahodila na e-shop nové produkty a potom čakalo to krásne predávanie. Prvá šla Charlotte, od ktorej som z 5 vizitiek kúpila 3, nakoľko zvyšné 2 boli ťažko čitateľné kvôli tmavej farbe. Vyšlo ma to na 0,30 Eur, ale jej radosť zo zarobených peňazí stála za to. Pridávam foto zakúpených vizitiek. Dve z nich už dnes odišli k zákazníčkam v objednávkach.


Ako druhá prišla so svojim tovarom Aninka, ktorej záložky boli plné fantázie a skutočne vypracované. Od nej som si zakúpila taktiež 3. Ona však po odchode do detskej izby predala Charlotte zvyšné 2 kusy. A tak za prvý deň predala všetky záložky, ktoré vytvorila. Za prvý deň teda zarobila 0,50 Eur.




A keďže nechcem deti učiť len podnikaniu, ale hlavne tomu, aby z nich boli dobrí a čestní ľudia, zmenili sme žáner na čítanie. Rozprávky sú skvelé, no moje dievčatká potrebujú trochu pochopiť život. Ale ten pekný život, kde sú ľudia k sebe dobrí, tak po večeroch im čítam knihu Slepačia polievka pre dušu. Každý deň ich čaká jeden príbeh a po ňom sa rozprávame o tom, o čom ten príbeh bol, ako ho pochopili a čo si z neho majú vziať do života.






I.diel - predslov

Moje detstvo bolo nádherné, pretože moja maminka sa vždy snažila, aby sme mali všetko, čo sme potrebovali. A na rozdiel od mnohých iných detí, sme vyrastali s maminkou - podnikateľkou.

Keď sa začala osamostatňovať od zamestnávateľa, mala som 9 rokov a nerozumela som svetu tam von, tak ako dnes mu nerozumejú moje deti. Nechápala som, prečo nechce robiť v tej skvelej práci, kde na tú dobu mala pekný plat. Nechápala som tomu, prečo zrazu pracuje 12 až 16 hodín denne a lieta medzi 3 prácami. Ale vďaka nej a tomu, že sa jedného dňa osamostatnila úplne, som zažila detstvo, kde som mohla pomáhať predávať, kde som mohla baliť darčeky v našom obchode, či chodiť s mamkou nakupovať tovar do veľkoskladu. Vďaka nej sme raz mesačne chodili v piatok do Bratislavy do veľkoskladu miesto do školy. A vďaka nej som mohla navštevovať školu, ktorú som si vybrala, hoci bola vzdialená cez 200 km.

V tomto roku má moja dcéra 9 rokov. V tomto roku, kedy som ja začala podnikať. V tomto roku, kedy som po práci na TPP, večer sadla k počítaču a podnikala. A robila som malé krôčiky. Pretože som nevládala. Nevládala som tváriť sa, že v spoločnosti, kde pracujem je všetko OK. Nevládala som opäť prikyvovať, a šliapať si tak po svojej hrdosti. V tomto roku, kedy som založila knihydetstva.sk s tou najlepšou detskou literatúrou. Zrazu sedím denne 12 hodín pri práci a viem, že to za to stojí. Stojí to za Vašu dôveru.

A keďže školy z Vás vychovajú dobrého zamestnanca s množstvom teoretických vedomostí, je načase zmeniť myslenie mojich detí. Obdivujem ľudí, ktorí sa rozhodnú stráviť 40 rokov v jednej spoločnosti na 2 až 3 smeny, ale ja chcem svojim deťom ukázať, že sa dá žiť aj inak. A tak vznikol tento projekt.

Celkom neplánovane, nie je jeho cieľom detská práca, iba zmena myslenia a prístupu k životu. Svojim deťom som už ukázala základy etikety, učíme ich láske k prírode, k školským povinnostiam, k láske ku knihám a vzdelaniu. No teraz začína projekt finančnej gramotnosti a podnikania v medziach zákona.

Vytvorila som spolu s deťmi podnikateľský plán a ich výrobky budú darované v našom detskom kníhkupectve knihydetstva.sk

A tak si pozrite ako sme začali...