Malého princa pozná každý.
Každý, kto čo i len trošku o literatúru zakopol.
Dodnes si pamätám ako som sa v 7 triede hádala pri tomto diele s učiteľkou literatúry. Netvrdím, že nemala pravdu. Len tvrdím, že v Malom princovi nevidela to, čo je pred očami skryté. Keď nám predstavovala túto knihu ako súčasť čítanky pre 7 ročník, tvrdila si to svoje. Že sa jedná o rozprávku pre malé deti, že tam nie je žiadny hlbší význam. A ja som videla zas len to svoje. No ale viete ako hádka s učiteľkou, čo nadriadeným končí.... Dostala som 3 za tú hodinu. A to som neskôr vyštudovala literárne gymnázium...
Ale o tom som nechcela. Nechcela som Vám rozoberať príbeh Malého princa, pretože ho, predpokladám, poznáte. Len Vám chcem na chvíľku pripomenúť pár krásnych citátov, ktoré nikdy neprestanú byť aktuálne.
Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojich blížnych. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si osvietený mudrc.
Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný státisícom iných malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná státisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete…
Moja ruža je dôležitejšia ako vy všetky. Pretože práve ju som polieval. Pretože práve ju som ukrýval na noc pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože pre ňu som pozabíjal húsenice. Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo sa vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.
Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa by mohli nájsť, čo hľadajú, v jedinej ruži alebo kvapke vody.
Či už je to dom, hviezdy alebo púšť…To, čo ich robí krásnymi, je neviditeľné!
Len deti jediné vedia, čo hľadajú.
Hviezdy sú krásne vďaka kvetine, ktorú nevidno. Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.
Človek sa vystatuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť.
Od každého treba žiadať len to, čo môže dať.
Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je.
Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.
Skrotiť znamená vytvoriť si putá.
Reč je prameňom nedorozumení.
Nič nie je dokonalé.
Či už je to dom, hviezdy alebo púšť…To, čo ich robí krásnymi, je neviditeľné!
Len deti jediné vedia, čo hľadajú.
Hviezdy sú krásne vďaka kvetine, ktorú nevidno. Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.
Človek sa vystatuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť.
Od každého treba žiadať len to, čo môže dať.
Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je.
Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.
Skrotiť znamená vytvoriť si putá.
Reč je prameňom nedorozumení.
Nič nie je dokonalé.
