áno Ty, ktorá čítaš dnes tieto riadky. Viem, kto si. Viem, ako ťa trápi svet. Aj ja to mám mnohokrát podobne. Mám pocit, že tento svet sa na mňa zo všetkých strán valí. Mnohokrát nevládzem počúvať o tom, ako bolo dnes v škole, či vstať a sa pozrieť na obrázok, ktorý na mňa čaká v detskej izbe. Viem, že si od septembra behala medzi prácou, domácnosťou a učením. Je to ťažké zvládať všetky činnosti. Možno si na to celé sama, možno sa striedate, no i tak mnohokrát zaspávaš pred televízorom počas večerného seriálu. Vložila si do svojich detí veľa energie a času pri písaní prvých čiarok, pri počítaní príkladov, či pri učení poučiek. Strávila si čas nad diktátmi či spoločnom čítaní. A dnes, dnes Ti prišlo do rúk vysvedčenie. A Ty máš pocit krivdy. Hneváš sa na svoje dieťa, pretože známky nie sú také, aké by si chcela. Vrie v Tebe zlosť a v Tvojej mysli lietajú škaredé slová a točia sa Ti tam možné tresty. Možno kamarátkin syn mal čisté jednotky. Možno porovnávaš svoje známky v tejto triede so známkami svojho dieťaťa.
No predtým než vyriekneš slová, ktoré chceš povedať, vypočuj si ma.
Som matka ako Ty. Možno o niečo mladšia, ako by si očakávala. A moje deti možno chodia práve s tými Tvojimi. Chápem, že sa hneváš. A rozumiem aj tomu, prečo. Viem, že chceš pre svoje deti len to najlepšie. Viem, že chceš pre ne svetlejšiu budúcnosť. Možno si myslíš, že nie si zlá, len prísna a držíš ich nakrátko a preto musia za známky niesť zodpovednosť. Ale Ty sa mýliš. Pozri sa na vysvedčenie z druhej strany. Pred pár rokmi si držala ten uzlík šťastia tesne po tom, ako prišiel na svet. A predstavovala si si jeho krásnu budúcnosť. No jeho budúcnosť sa tvorí už dnes. Dnes si vytvára názor na seba a na svet okolo seba. Dnes sa učí byť rodičom, človekom či priateľom.
Mami, stojím pred Tebou s papierom, ktorý mi v škole dali. Povedali, že sa volá vysvedčenie. Neviem, prečo sa tak volá a prečo okolo neho je toľko rozruchu. Podávam Ti ho a vidím hnev v Tvojej tvári. Mami, nerozumiem tomu. Som unavený. Posledných 10 mesiacov som vstával veľmi skoro, naraňajkoval sa a chodil som do školy. Mal som tam kamarátov a pani učiteľku. A hoci sa mi občas podarilo vyrušovať pri vysvetľovaní pani učiteľku, mal som ju rád. A snažil som sa chápať jej slová. Niekedy som jej síce nerozumel a občas som dostal zlé známky, ale snažil som sa. Mami, ja som tam chodil, pretože Ty si moja láska. Pretože som chcel, aby si bola na mňa hrdá. Pretože som Ťa chcel potešiť. Mami, viem, že kamarát mal lepšie známky, no mami, moje známky nehovoria o tom, kto som. Či áno? Mami, budem celý život zaradený do skupiny podľa známok? Mami, neľúbiš ma rovnako s jednotkami ako s inými známkami? Mami, prosím, usmej sa na mňa a nehnevaj sa.
Jedného dňa z Tvojho dieťaťa bude dospelý človek s názorom na seba a na svet. Jedného dňa Ti bude pomáhať s nákupom, keď už nebudeš vládať, či Ťa len tak vezme do reštaurácie na obed. Jedného dňa bude z Tvojho dieťaťa človek, ktorého vychovávaš. Vštep mu do srdca lásku a nie hnev. Nauč ho, že je skvelým človekom. Jedného dňa si nebude pamätať aké známky mal na vysvedčení, ale vždy si bude pamätať, ak dnes dostane trest, či spŕšku škaredých slov. Tvoje dieťa nepotrebuje trest, potrebuje objatie a vedomie, že ho ľúbiš.
