čučoriedka

Dudky

Básničky pozná naspamäť a láske ku knihám učí aj synčeka - rozhovor s usmiatou Zuzkou

Dnes sa pod náš drobnohľad postavila Zuzka. Zuzka je výnimočná mladá žena a matka. V digitálnom svete sa neustále míňame, hoci už bolo toľko príležitostí sa rozprávať, vždy to akosi čas prekazil. A dnes, dnes som šťastná, že Vám môžem prezradiť, že Zuzka, tak ako Vy a ja, miluje knihy. A o svojej láske nám prezradila viac. :)

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes?

Je veľmi ťažké odpovedať, pretože si pamätám hŕbu knižiek, čo som doma mala od malička. Či už boli iba moje alebo zdedené po starších deťoch z rodiny.

Na jednu si však spomínam, bola to kniha Žabiatko od Ľudmily Podjavorinskej. Myslím, že moja pamäť zalovila práve po tejto knihe z dôvodu, že som ju vedela naspamäť  A ďalším dôvodom, prečo je to táto kniha je asi to, že som tú básničku rapotala vo svojich 6 rokoch aj môjmu práve narodenému bratovi. Časom s v nej listovával aj on a ja som mu ukazovala tie žaby na obrázkoch a dookola básničkovala.

2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?

Fuf, prerozprávavala asi najčastejšie babička. Tá to už mala naozaj „zmáknuté“ a mohla si to dovoliť ;) Jej sme vždy všetko verili aj keby to zrovna tak nebolo.
Rodičia skôr tie rozprávky čítavali. Väčšinou samozrejme mamina. Ja som ju veľmi rada počúvala. Zbožňovala som rozprávky a rada som si predstavovala všetky detaily.
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?  
Myslím, že už tým, že nám rodičia čítavali a boli sme obklopení aj s bratom knihami, tak sa to stalo našou prirodzenou súčasťou. Jediný čas, kedy ma čítať nebavilo bolo v druhom ročníku na ZŠ, kedy nám pani učiteľka pripravila súťaž, kto prečíta najviac strán knižiek doma, a pamätám si, ako som to chcela vyhrať sedela som nad knižkou vo svojej izbe a straaaaaaašne sa mi nechcelo a mame som povedala, nech mi napíše, že som čítala :-)
4. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to?
Ako vravím, vždy sme doma mali po ruke nejaké knižky, nikdy neprišiel nejaký zlom. Vždy k sviatku narodenín alebo menín som dostávala knihy, vždy prispôsobené veku. Najprv všelijaké príbehy pre násťročných, a potom okolo mojich 13 rokov predpokladám, prišla éra Harryho Pottera. A to som „hltala“ o stošesť!
5. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
No určite je to dvojciferné číslo... ale asi do 50? Naozaj neviem, ale knižnicu doma mám dosť plnú 
Srdcovka? Pre mňa je srdcovkou kniha, ku ktorej sa stále vraciam, ktorá ma vždy naučí niečo nové a z ktorej ide ku mne obrovská energia a sila a uvedomenie. A je to Malý princ od Antoina de Saint Exupéryho.
6. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
Myslela som si, že keď prečítam knihu od Hermanna Hesseho- Stepný vlk, prečítam už všetko, mýlila som sa. Stále na mňa u rodičov čaká asi 5 rokov rozčítaná kniha Bol som dlho preč ( Ken Kesey)
7. Máš doma ročného synčeka. Čítate si spolu? Aké knihy sú u Vás najviac čítané?
Svoje prvé knižky dostal od mojich rodičov (pokračujú v tradícií  ) k prvému roku. Sú to rôzne básničky. Rád si ich pozerá a ja ako správy milovník poézie mu tie básničky medzitým ako prehadzuje stránkami, čítam. A z toho vyplýva, že už ich viem všetky naspamäť :D A veľmi si to užívam. On to ešte úplne nevníma, ale som rada, že je chvíľa keď sa o mňa oprie a pozeráme si spolu knižky a ukazujeme na zvieratká a podobne.
8. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
Hmmm, prežité múdrosti života- čiastočne motivačné, čiastočne psychologické a hlavne jednoducho napísané, nech sa ľudia poučia a naučia žiť život s úsmevom na tvári 

9. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?

V prvom rade v televízii nič rozumné nie je. Ale medzi výberom knihy a tv ma dokáže presvedčiť moje vlastné ja. Pretože som „snílek“ rada si predstavujem a dávam tým slovám v knihe svoju vlastnú vizualizáciu. V druhom rade to podporuje slovnú zásobu, gramatiku a vyjadrovanie ( čo, buďme k sebe úprimné, ženy na materskej strácajú :D )

A kniha, no ťažko sa to vysvetľuje tomu, kto to nemá rád, ale zbožňujem vôňu knihy a to ako môžem pretáčať stránky a aká to je závislosť pri dobrej knihe, že no dobre, už len jednu stranu a ešte jednu a ešte jednu...
Čo mi pripomína, ťukám tu asi 20 min do PC a píšem o knihách na čo na mňa môj muž pozerá, či som normálna :D (Takže asi naozaj mám rada tému KNIHY  )
10. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
Najprv idem podľa názvu, a potom prečítam v krátkosti nejaký obsah. Ak zaujme, beriem. Raz som si kúpila knihu s názvom: Rozdajme si to na pracovnom stole. DOKONALÝ nadpis a kniha o tom, ako sa dvaja spoznali cez net a „rozdávali“ si to medzi sebou písmenkami na svojich počítačoch. Wau! 
11. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
Myslím, že každý má na to svoj názor. Môj osobný je, že to je minimálne príjemné, ak dieťa a ešte v tejto dobe, vidí rodičov okrem ťukania do telefónu držať knihu, prípadne, že si čítajú spolu s deťmi. Určite to má pozitívny vplyv na fantáziu a tvorivosť dieťaťa. Taktiež si pri prvých básničkách trénuje pamäť a podobne. Ja určite čítať budem a už som začala :-).





Zuzka, ďakujem Ti za rozhovor s Tebou, za to, že si mnohým ukázala, že aj pri ročnom synčekovi sa dá čítať a netreba to odkladať na neskôr. Prajem Tebe aj Tvojej nádhernej rodinke veľa zdravia a lásky.
A čo Vy? Ako vidíte čítanie Vy? Napíšte nám Váš názor.