pondelok 9. mája 2016
štvrtok 5. mája 2016
Básničky pozná naspamäť a láske ku knihám učí aj synčeka - rozhovor s usmiatou Zuzkou
Dnes sa pod náš drobnohľad postavila Zuzka. Zuzka je výnimočná mladá žena a matka. V digitálnom svete sa neustále míňame, hoci už bolo toľko príležitostí sa rozprávať, vždy to akosi čas prekazil. A dnes, dnes som šťastná, že Vám môžem prezradiť, že Zuzka, tak ako Vy a ja, miluje knihy. A o svojej láske nám prezradila viac. :)
1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi
povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O
čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe
ostala dodnes?
Je veľmi ťažké odpovedať, pretože si pamätám
hŕbu knižiek, čo som doma mala od malička. Či už boli iba moje
alebo zdedené po starších deťoch z rodiny.
Na jednu si však spomínam, bola to kniha
Žabiatko od Ľudmily Podjavorinskej. Myslím, že moja pamäť
zalovila práve po tejto knihe z dôvodu, že som ju vedela
naspamäť
A ďalším dôvodom, prečo je to táto kniha je asi to, že
som tú básničku rapotala vo svojich 6 rokoch aj môjmu práve
narodenému bratovi. Časom s v nej listovával aj on a ja
som mu ukazovala tie žaby na obrázkoch a dookola básničkovala.
2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým
rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa
prikláňal k prerozprávaniu príbehov?
Fuf, prerozprávavala asi najčastejšie
babička. Tá to už mala naozaj „zmáknuté“ a mohla si to
dovoliť ;) Jej sme vždy všetko verili aj keby to zrovna tak
nebolo.
Rodičia skôr tie rozprávky čítavali. Väčšinou samozrejme mamina. Ja som ju veľmi rada počúvala. Zbožňovala som rozprávky a rada som si predstavovala všetky detaily.
3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?
Myslím, že už tým, že nám rodičia čítavali a boli sme obklopení aj s bratom knihami, tak sa to stalo našou prirodzenou súčasťou. Jediný čas, kedy ma čítať nebavilo bolo v druhom ročníku na ZŠ, kedy nám pani učiteľka pripravila súťaž, kto prečíta najviac strán knižiek doma, a pamätám si, ako som to chcela vyhrať sedela som nad knižkou vo svojej izbe a straaaaaaašne sa mi nechcelo a mame som povedala, nech mi napíše, že som čítala :-)
4. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to?
Ako vravím, vždy sme doma mali po ruke nejaké knižky, nikdy neprišiel nejaký zlom. Vždy k sviatku narodenín alebo menín som dostávala knihy, vždy prispôsobené veku. Najprv všelijaké príbehy pre násťročných, a potom okolo mojich 13 rokov predpokladám, prišla éra Harryho Pottera. A to som „hltala“ o stošesť!
5. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
No určite je to dvojciferné číslo... ale asi do 50? Naozaj neviem, ale knižnicu doma mám dosť plnú
Srdcovka? Pre mňa je srdcovkou kniha, ku ktorej sa stále vraciam, ktorá ma vždy naučí niečo nové a z ktorej ide ku mne obrovská energia a sila a uvedomenie. A je to Malý princ od Antoina de Saint Exupéryho.
6. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
Myslela som si, že keď prečítam knihu od Hermanna Hesseho- Stepný vlk, prečítam už všetko, mýlila som sa. Stále na mňa u rodičov čaká asi 5 rokov rozčítaná kniha Bol som dlho preč ( Ken Kesey)
7. Máš doma ročného synčeka. Čítate si spolu? Aké knihy sú u Vás najviac čítané?
Svoje prvé knižky dostal od mojich rodičov (pokračujú v tradícií ) k prvému roku. Sú to rôzne básničky. Rád si ich pozerá a ja ako správy milovník poézie mu tie básničky medzitým ako prehadzuje stránkami, čítam. A z toho vyplýva, že už ich viem všetky naspamäť :D A veľmi si to užívam. On to ešte úplne nevníma, ale som rada, že je chvíľa keď sa o mňa oprie a pozeráme si spolu knižky a ukazujeme na zvieratká a podobne.
8. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
Hmmm, prežité múdrosti života- čiastočne motivačné, čiastočne psychologické a hlavne jednoducho napísané, nech sa ľudia poučia a naučia žiť život s úsmevom na tvári
9. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa
presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní
ako by si si pozrela film?
V prvom rade v televízii nič rozumné nie
je. Ale medzi výberom knihy a tv ma dokáže presvedčiť moje
vlastné ja. Pretože som „snílek“ rada si predstavujem a dávam
tým slovám v knihe svoju vlastnú vizualizáciu. V druhom
rade to podporuje slovnú zásobu, gramatiku a vyjadrovanie (
čo, buďme k sebe úprimné, ženy na materskej strácajú :D )
A kniha, no ťažko sa to vysvetľuje tomu, kto
to nemá rád, ale zbožňujem vôňu knihy a to ako môžem
pretáčať stránky a aká to je závislosť pri dobrej knihe,
že no dobre, už len jednu stranu a ešte jednu a ešte
jednu...
Čo mi pripomína, ťukám tu asi 20 min do PC a píšem o knihách na čo na mňa môj muž pozerá, či som normálna :D (Takže asi naozaj mám rada tému KNIHY )
10. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
Najprv idem podľa názvu, a potom prečítam v krátkosti nejaký obsah. Ak zaujme, beriem. Raz som si kúpila knihu s názvom: Rozdajme si to na pracovnom stole. DOKONALÝ nadpis a kniha o tom, ako sa dvaja spoznali cez net a „rozdávali“ si to medzi sebou písmenkami na svojich počítačoch. Wau!
11. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
Myslím, že každý má na to svoj názor. Môj osobný je, že to je minimálne príjemné, ak dieťa a ešte v tejto dobe, vidí rodičov okrem ťukania do telefónu držať knihu, prípadne, že si čítajú spolu s deťmi. Určite to má pozitívny vplyv na fantáziu a tvorivosť dieťaťa. Taktiež si pri prvých básničkách trénuje pamäť a podobne. Ja určite čítať budem a už som začala :-).
Zuzka, ďakujem Ti za rozhovor s Tebou, za to, že si mnohým ukázala, že aj pri ročnom synčekovi sa dá čítať a netreba to odkladať na neskôr. Prajem Tebe aj Tvojej nádhernej rodinke veľa zdravia a lásky.
A čo Vy? Ako vidíte čítanie Vy? Napíšte nám Váš názor.
streda 4. mája 2016
Rodičia boli v čítaní jej veľkým vzorom - rozhovor s energickou Evkou
Prvý rozhovor je vždy veľkou výzvou. Potrebuje človeka, ktorý má energiu strhnúť so sebou dav. A preto som veľmi vďačná za to, že prvý rozhovor som mohla urobiť s energickou ženou, skúsenou matkou a skvelým človekom - Evkou. Iniciály, bydlisko, vek či iné veci sú nepodstatné. Pretože v knihách sme si všetci rovnakí. Čo je však pre mňa dôležité, Evka má dve nádherné múdre detičky, ktoré vyrástli na knihách.
- Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi
povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O
čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe
ostala dodnes?
Prvú knihu, ktorú si pamätám, napísal Zlatko Klátik . Bola tenká, pekne ilustrovaná, názov a obsah si však vôbec nepamätám. Vidím sa, ako ležím v maminkinej posteli a čítam si ju . Ako ďalšia mi utkvela knižka Doktor Jajbolíto, tá bola moja veľmi obľúbená.
- Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkárom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?Keď sme boli so sestrou malé, náš tatinko nám každú nedeľu poobede čítal v detskej izbe rozprávky, to sme mali taký víkendový rituál. Rôzne príbehy – zážitky atď., nám zvykol rozprávať starý tata, veľmi múdry človek.
- Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?Čítanie bolo pre mňa vždy samozrejmosťou, takže z donútenia som vlastne nečítala nikdy . No... niektoré knihy na povinné čítanie ma až tak nechytili :-)
- Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie
je zábava a baví Ťa to?
Neprišiel moment, čítala som odjakživa . A že ma to baví, bolo pre mňa úplne normálne . Videla som dennodenne moju maminku s knihou v ruke, videla som, ako si požičiava knihy so sestrami, švagrinami, kolegyňami... a ako si na ne potrpí. Maminka ma učila, ako si knihy vážiť. ako s nimi zaobchádzať. Moji rodičia mali hodnotnú knižnicu. - Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?Množstvo nedokážem ani len odhadnúť , rátala by som určite v tisíckach . Aj pri tom kvante kníh, absolútnou srdcovkou je pre mňa Anna zo Zeleného domu a jej pokračovania. Prvé tri diely som vedela skoro naspamäť . Veľmi rada som čítala aj Staré grécke báje a povesti – tie boli pre mňa fascinujúce...
- Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala? Nesadol mi Paolo Coelho... Ale možno som to vzdala predčasne, určite mu ešte niekedy dám šancu
- Si dvojnásobnou maminkou krásnych detí. Bola si pri ich rannom detstve rodičom, ktorý rád čítal? Aké knihy mali Tvoje detičky najradšej, na ktoré si spomínaš?S deťmi som si odmalička čítala, rôzne básničky, rozprávočky, dcérku to veľmi bavilo, syna až tak nie . Macko Pusík, Čačky hračky, Opice z našej police, rôzne vianočné rozprávky... to boli obľúbené knižky mojich detí.
- Sú Tvoje detičky veľkí čitatelia? Dcéra Evička je knihomoľ , ako aj ja, číta veľa a rada, v slovenčine aj v angličtine, vidno to aj na jej vzťahu k slovenskému jazyku. Skvele ovláda gramatiku, má bohatú slovnú zásobu, píše krásne slohy... Syn Samko vzťah ku knižkám zatiaľ veľmi neprejavuje, číta oveľa menej – a aj to na jeho pravopise cítiť..., ale verím, že jeho čas príde. Ak číta, tak hlavne encyklopédie.
- Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola? Netrúfla by som si napísať knihu, obdivujem spisovateľov a ich umenie narábať s myšlienkami a slovami. Ak by som však túto schopnosť mala, bola by to zrejme kniha o živote, o láske, ale určite by tam bola aj napínavá kriminálna zápletka :-D .
- Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa
presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní
ako by si si pozrela film?
Pri čítaní knihy je na mne, ako si hrdinov podľa popisu predstavujem. Ak potom vidím film, často sa moja predstava s filmovým hrdinom nezhoduje. (Anna zo Zeleného domu v mojich predstavách je výrazne odlišná od tej seriálovej... ) V knihe je viac priestoru na vyjadrenie myšlienkových pocitov hrdinov. - Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy? Žáner, odporúčanie, recenzie...
- Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v tom vidíš Ty? Áno, odporúčam a vediem deti k čítaniu. Výhod vidím viacero - rozširujú si obzor, všeličo sa dozvedia, naučia, majú možnosť nad knihou rozmýšľať, skvele si prehlbujú slovnú zásobu a veľmi dôležité sa mi vidí to, že sa "nevedomky", odpozeraním učia správnu gramatiku.
Evka, ja Ti z úprimného srdca ďakujem za to, že si si našla čas na náš projekt #čítajmedeťom a pevne dúfam, že si z Teba vezmú viacerí rodičia príklad a budú čítať svojim deťom. Prajem všetko dobré Tebe a Tvojej rodine. A vy, milí čitatelia, napíšte nám , chceme počuť aj Váš názor.
utorok 3. mája 2016
Projekt čítajme deťom
"Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe."
Dnes som začala svoj príspevok trochu netradične výrokom a má to aj svoje opodstatnenie.
Kedysi, keď som pred rokmi začínala písať a tvoriť, bola som kritikom doby. Bola som klasickým žurnalistom, ktorý upozorňoval, kde je problém a adresovaním článku kompetentným čakal, že problém bude odstránený.
Čas plynul, zodpovednosť spolu s deťmi a rodinou menila pohľady a nakoniec sa zmenil aj ten môj. A pochopila som, že byť kritikom doby nestačí.
Pokiaľ vidíš problém, rieš ho. Pokiaľ chceš, aby sa niečo zmenilo, zmeň to.
A tak dnes sedím za počítačom s otvorenými desiatkami adries, v hlave mám jeden veľký kolotoč a preto Vám dnes a každý deň prinášam kníhkupectvo knihydetstva.sk, pretože chcem niečo zmeniť. Nestačí mi povedať, že dnešná mládež nečíta, nezaujíma sa o kultúru, či vládne jej digitálna doba. Sedím tu a chcem Vám, rodičom, študentom, žiakom, starým rodičom a všetkým, ktorí nás čítate, ukázať, že čítať sa oplatí.
Chcem Vám predstaviť skvelých ľudí, ktorých som vďaka životu a láske ku knihám stretla a ukázať Vám, že láska ku knihám nie je len prehistorický neduh. Keď si zapnete televízor, rádio, rozprávkový kanál, všade počúvame o tom, ako je zlo všade, ako sa niečo nepodarilo, ako je vláda taká, ako sú emigranti takí, či ako je USA hentaké...
Sadnite si, uvarte si čaj, posaďte si deti na kolená, či sadnite si k nim na kraj postele a prečítajte im. Prečítajte im o Palculienke, ktorá bola malinká ako palček na detskej rúčke alebo o troch prasiatkach, ktoré vždy držali spolu. V rozprávkach totiž dobro vždy zvíťazí nad zlom. Deti sa navyše naučia správne reagovať a mnohokrát pochopia svoje emócie.
Od dnešného dňa Vám chcem prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí knihy milujú tak, ako ja. O bežných ľudí so svojimi starosťami aj radosťami, ktorí si našli tú chvíľu, aby Vám povedali svoj príbeh o knihe. Pretože tá najkrajšia kniha, ktorú človek môže čítať je Kniha života.
A tak sa v pohodlí usaďte a čítajte....
P.S. Pokiaľ sami máte čo povedať o knihách, kontaktujte nás TU.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)