II.diel - začíname

Prvým krokom k zmene myslenia boli rozhovory s mojimi dcérami, kde bolo základom, aby pochopili nielen to, čo ideme robiť, ale hlavne to, čo si myslia, ako to vo svete funguje. Sadnite si so svojimi deťmi a spýtajte sa ich na to. Možno budete ich odpoveďami prekvapení. Ja som sa od svojich detí dozvedela o tom, že výplata je každý deň alebo každý týždeň a to, že je len raz mesačne ich veľmi prekvapilo. Neuvedomovali si povinné platby, pre nich výplata znamenala, že keď príde, môžete ísť kam chcete, môžete si kúpiť čo chcete a na nič iné nie je. A tak sa v rámci projektu učíme finančnej gramotnosti.

Po rozhovoroch sme si vytiahli 2 zošity, ktoré budú fungovať ako účtovné knihy oboch podnikaní. :) Na prvú stranu sme si vypísali základné piliere podnikania, ako čo chcú vyrábať, aký majú kapitál, koľko chcú denne vyrobiť, či koľko chcú venovať do reklamy. Prinášam Vám ukážky ich "podnikateľských plánov" a ja sa už teraz chytám za hlavu, koľko ma to vyjde :D

Podnikateľský plán si vytvorili s tým, že Charlotte ide vyrábať vizitky a Aninka záložky do kníh. Každá si vybrala svoje ušetrené peniaze a prvý deň, čiže včera, sme spoločne šli na nákup. Nakoľko ešte nevyrábajú obrovské množstvá, je zbytočné nakupovať vo veľkoskladoch a tak prvé veci na výrobu si nakúpili v papiernictve. Aninka si kúpila fixy veľké balenie, nožnice, pero a tvrdý papier. A Charlotte malé balenie fixiek, nožnice, papier a pero. A po domácich úlohách, olovrante a pomojkaní sa moje baby plné entuziazmu pustili do práce. Aninka začala vytvárať a vymýšľať rôzne obrázky. Plná energie a radosti z toho, že pracuje a hlavne, že si môže zarobiť peniaze. Charlotte sa tiež tešila z toho, že ide vyrábať, ale až do chvíle, kedy zistila, že musí písať a písať musí čitateľne. Tam prišiel prvý zádrhel. Vyriešili sme to tak, že ona bude kresliť a ja budem písať. No i tam sa to ťažko praktizuje. Je netrpezlivá po mne a tak nosila kartičky ani nie po 2 minútach, kedy ich len vybodkovala alebo vymaľovala 2 farbami. Aninke sa však písanie páčilo a tak záložky zrazu dostali reklamu na náš e-shop. :)

Pracovali asi hodinu, ja som za ten čas nahodila na e-shop nové produkty a potom čakalo to krásne predávanie. Prvá šla Charlotte, od ktorej som z 5 vizitiek kúpila 3, nakoľko zvyšné 2 boli ťažko čitateľné kvôli tmavej farbe. Vyšlo ma to na 0,30 Eur, ale jej radosť zo zarobených peňazí stála za to. Pridávam foto zakúpených vizitiek. Dve z nich už dnes odišli k zákazníčkam v objednávkach.

Ako druhá prišla so svojim tovarom Aninka, ktorej záložky boli plné fantázie a skutočne vypracované. Od nej som si zakúpila taktiež 3. Ona však po odchode do detskej izby predala Charlotte zvyšné 2 kusy. A tak za prvý deň predala všetky záložky, ktoré vytvorila. Za prvý deň teda zarobila 0,50 Eur.

A keďže nechcem deti učiť len podnikaniu, ale hlavne tomu, aby z nich boli dobrí a čestní ľudia, zmenili sme žáner na čítanie. Rozprávky sú skvelé, no moje dievčatká potrebujú trochu pochopiť život. Ale ten pekný život, kde sú ľudia k sebe dobrí, tak po večeroch im čítam knihu Slepačia polievka pre dušu. Každý deň ich čaká jeden príbeh a po ňom sa rozprávame o tom, o čom ten príbeh bol, ako ho pochopili a čo si z neho majú vziať do života.

Sledujte nás aj naďalej a dozviete sa o nás viac....

I.diel - predslov

Moje detstvo bolo nádherné, pretože moja maminka sa vždy snažila, aby sme mali všetko, čo sme potrebovali. A na rozdiel od mnohých iných detí, sme vyrastali s maminkou - podnikateľkou.

Keď sa začala osamostatňovať od zamestnávateľa, mala som 9 rokov a nerozumela som svetu tam von, tak ako dnes mu nerozumejú moje deti. Nechápala som, prečo nechce robiť v tej skvelej práci, kde na tú dobu mala pekný plat. Nechápala som tomu, prečo zrazu pracuje 12 až 16 hodín denne a lieta medzi 3 prácami. Ale vďaka nej a tomu, že sa jedného dňa osamostatnila úplne, som zažila detstvo, kde som mohla pomáhať predávať, kde som mohla baliť darčeky v našom obchode, či chodiť s mamkou nakupovať tovar do veľkoskladu. Vďaka nej sme raz mesačne chodili v piatok do Bratislavy do veľkoskladu miesto do školy. A vďaka nej som mohla navštevovať školu, ktorú som si vybrala, hoci bola vzdialená cez 200 km.

V tomto roku má moja dcéra 9 rokov. V tomto roku, kedy som ja začala podnikať. V tomto roku, kedy som po práci na TPP, večer sadla k počítaču a podnikala. A robila som malé krôčiky. Pretože som nevládala. Nevládala som tváriť sa, že v spoločnosti, kde pracujem je všetko OK. Nevládala som opäť prikyvovať, a šliapať si tak po svojej hrdosti. V tomto roku, kedy som založila knihydetstva.sk s tou najlepšou detskou literatúrou. Zrazu sedím denne 12 hodín pri práci a viem, že to za to stojí. Stojí to za Vašu dôveru.

A keďže školy z Vás vychovajú dobrého zamestnanca s množstvom teoretických vedomostí, je načase zmeniť myslenie mojich detí. Obdivujem ľudí, ktorí sa rozhodnú stráviť 40 rokov v jednej spoločnosti na 2 až 3 smeny, ale ja chcem svojim deťom ukázať, že sa dá žiť aj inak. A tak vznikol tento projekt.

Celkom neplánovane, nie je jeho cieľom detská práca, iba zmena myslenia a prístupu k životu. Svojim deťom som už ukázala základy etikety, učíme ich láske k prírode, k školským povinnostiam, k láske ku knihám a vzdelaniu. No teraz začína projekt finančnej gramotnosti a podnikania v medziach zákona.

Vytvorila som spolu s deťmi podnikateľský plán a ich výrobky budú darované v našom detskom kníhkupectve knihydetstva.sk

A tak si pozrite ako sme začali...

Čítate si s deťmi?

Mala som sen...

                     .... že ľudia si nájdu čas na svoje deti, sadnú si k ich postieľkam večer....

                                                                                                                                   ...a budú im čítať....

A preto som rozbehla s naším e-shopom tento blog. A založila projekt #čítajmedeťom . 

Prišli sme pred mesiacom, no minimálne 40 detí sme už čítaním z knihy potešili. A chystáme sa pokračovať, až kým ich nebudú stovky, ba až tisícky. 

         Prišli sme pred mesiacom a  urobili sme krok vpred.

Dnes ráno som si prečítala výsledok agentúry TNS Slovakia, kde uvádzajú, že

• 45% rodičov číta deťom viackrát do týždňa alebo každý deň
• 36% rodičov si s deťmi číta len príležitostne alebo vôbec
• otcovia čítajú 3krát menej ako mamy
• knižnicu navštevuje raz za týždeň len 11% detí

Tieto výsledky sú, samozrejme, znepokojivé. Ihneď po uverejnení sa po internete rozbehli články a diskusie, aké je to hrozné, ako sa rodičia nevenujú svojim deťom a pod.

Pravdu povediac aj mňa tieto výsledky ráno prebudili dosť prudko. Ale viete čo? V konečnom dôsledku sme to predsa aj tak všetci vedeli. Vedeli sme, ako na tom dnešný svet je. Tak prečo okolo toho teraz robiť BUM?

                      Prišli sme pred mesiacom. A denne, niekedy raz za dva dni Vám ukazujeme, prečo čítať. A ja nechcem byť tým, ktorý bude niekoho do toho tlačiť.

                                Prišli sme pred mesiacom a chceme Vám pomôcť. Chceme Vám ukázať, že čítať deťom zmysel má.

Ukážeme Vám tie najkrajšie detské knihy, ukážeme Vám ako deťom čítať a kedy je ten najlepší čas začať. Nemusíte sa báť. Podajte nám ruku a spolu to zvládneme. Prihláste sa na odber noviniek, ráno si nás zapnite ku káve, či večer si prelistujte naše stránky, keď deti zaspia.

                                                  Pretože spolu sme vždy silnejší.

                                  zdroj: http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/citame-s-detmi

Malý princ - Antoine de Saint-Exupéry

Malého princa pozná každý.

Každý, kto čo i len trošku o literatúru zakopol.

Dodnes si pamätám ako som sa v 7 triede hádala pri tomto diele s učiteľkou literatúry. Netvrdím, že nemala pravdu. Len tvrdím, že v Malom princovi nevidela to, čo je pred očami skryté. Keď nám predstavovala túto knihu ako súčasť čítanky pre 7 ročník, tvrdila si to svoje. Že sa jedná o rozprávku pre malé deti, že tam nie je žiadny hlbší význam. A ja som videla zas len to svoje. No ale viete ako hádka s učiteľkou, čo nadriadeným končí.... Dostala som 3 za tú hodinu. A to som neskôr vyštudovala literárne gymnázium...

Ale o tom som nechcela. Nechcela som Vám rozoberať príbeh Malého princa, pretože ho, predpokladám, poznáte. Len Vám chcem na chvíľku pripomenúť pár krásnych citátov, ktoré nikdy neprestanú byť aktuálne.

Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojich blížnych. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si osvietený mudrc.

Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný státisícom iných malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná státisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete…

Moja ruža je dôležitejšia ako vy všetky. Pretože práve ju som polieval. Pretože práve ju som ukrýval na noc pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože pre ňu som pozabíjal húsenice. Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo sa vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.

Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa by mohli nájsť, čo hľadajú, v jedinej ruži alebo kvapke vody. 


Či už je to dom, hviezdy alebo púšť…To, čo ich robí krásnymi, je neviditeľné!


Len deti jediné vedia, čo hľadajú. 


Hviezdy sú krásne vďaka kvetine, ktorú nevidno. Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.


Človek sa vystatuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť. 


Od každého treba žiadať len to, čo môže dať. 


Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je.


Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.


Skrotiť znamená vytvoriť si putá.


Reč je prameňom nedorozumení. 


Nič nie je dokonalé.

Tip na výlet II. - Haluzice

Dnes je opäť piatok a ja pre Vás prinášam ďalší tip na výlet. O mieste, ktoré Vám dnes predstavím, sa už pár článkov popísalo. Jedná sa o miesto, ktoré je pre mňa tým najkrajším na Slovensku a to som ich už pár pobehala. Podľa mňa každý človek potrebuje miesto, kde dokáže nájsť pokoj. Chodievam tam často, tam dokážem nájsť svoj vnútorný pokoj, keď sa svet okolo rúti. Tam viem ísť s deťmi a nestresovať sa tým, že pobehujú, že sa jašia, pretože tam na tom nezáleží. Tam sa môžu vyblázniť.

Miesto, ktoré je v mojom srdci tak hlboko vryté sa nachádza pri Novom meste nad Váhom, v dedinke s názvom Haluzice.


Pri návšteve v Haluziciach je pre nás ako prvá návšteva Haluzickej tiesňavy. Haluzická tiesňava bola v roku 1963 vyhlásená za prírodnú pamiatku, rozprestiera sa na 3,5 ha a neustále rastie. Cez Haluzickú tiesňavu vedie chodníček, ktorý zvládnu aj detičky, hoci meistami potrebujú rodičovskú pomoc, nakoľko sa niekoľkokrát prechádza cez potôčik alebo po schodoch. Trasa je inak nenáročná, prechod cez tiesňavu mnohokrát pripomína nedotknutú prírodu niekde v trópoch. Keď som do Haluzíc začala chodiť, bolo to tichučké miesto, kde ste málokedy niekoho stretli, dnes sa pomaly začínajú s Haluzicami zoznamovať aj neturisti, takže sa tam nájde pár skupiniek ľudí prechádzajúcich tiesňavou. Pre mňa najkrajším pohľadom sú schodíky hneď pri vstupe do tiesňavy, pohľad na ne môžete vidieť aj na fotografii z nášho rodinného albumu. Potôčik prechádzajúci cez tiesňavu má väčšinou málo vody, preto nevyznievajú vodopády v tiesňave, ak však prídete po daždivejšom období, poteší Vás pohľad aj na túto krásu. Pre tiesňavu platí 4.stupeň ochrany a dnes má dĺžku 1km, hĺbku 50 m a šírku 200 m.


Z tiesňavy sa dá prejsť cez lúku až k druhému skvostu Haluzíc a to zrúcanine neskororománskeho kostolíka. Tento kostol má v sebe obrovskú energiu, pokoj a nádherný výhľad. Z jeho múrov je možné vidieť až na hrad Beckov. Ale naspäť ku kostolíku. Kostolík je zo všetkých strán opevnený, z jednej strany však opevnenie skončilo v Haluzickej tiesňave. Prvé písomné zmienky o kostolíku sú z roku 1299, kedy ho z majetníctva Matúša Čáka Trenčianskeho vzalo kráľovské vojsko. Do roku 1708 ho používali protestanti. Po tomto roku bol vrátený do rúk katolíkom. V roku 1810 cirkev zakázala slúženie omší v tomto kostole kvôli schátralému stavu. Opravy sa dočkal až v roku 1968 a od roku 2013 ho pravidelne obnovuje a udržuje v dobrej kondícii OZ Historicko-astronomická spoločnosť. Ako som už spomínala, Haluzický kostol je pre mňa miestom pokoja. Pokiaľ sa pre Vás však nachádza príliš ďaleko, či váhate nad tým, či sa tam vydať, určite Vám pomôže aspoň virtuálna prehliadka na stránkach  VirtualTravel.sk .

Pokiaľ tohto výletu stále nemáte dosť, v Haluziciach môžete vyskúšať aj chôdzu do kopca a prejsť sa až na vyhliadkovú vežu nad Haluzicami. To, čo považujem za nevýhodu je jednak stúpanie do kopca, ktoré sa nám nikdy nechce po tak krásnej prechádzke v tiesňave a taktiež vietor, ktorý hore na vyhliadke fúka. Pokiaľ však je von teplo a Vy sa potrebujete osviežiť, vietor Vám len a len prospeje. :) Z vyhliadky je skutočne nádherný výhľad až po Trenčín.

Tak to je môj tip na výlet. Miesto, ktoré Vám zaručene vstúpi do srdca a nechá tam odkaz. Také sú Haluzice.

vystúpenie ZUŠ Stará turá

MDD s Bezvláskou a základnou školou

Pred pár dňami som avizovala, že chceme ísť medzi Vás a podporiť projekt Dobrého anjela a hoci blog vykazuje čísla, premýšľam, či sa moja výzva k Vám dostala, alebo ste len chceli nás ušetriť. :)
 No nech je to akokoľvek, našli sa 2 ochotné pani učiteľky, ktoré nás milo privítali v triedach.
Takže sa v prvom rade chcem poďakovať pani učiteľkám zo Základnej školy v Starej Turej a to menovite p.učiteľke Ilušákovej a p.učiteľke Kotrasovej.
Tak sme sa už "potľapkali po pleciach" a hor sa na rekapituláciu dnešného čítania a zároveň recenziu knižky, o ktorú tu celý čas šlo. Alebo žeby nešlo? :)

Nie som ranné vtáča, nikdy som nebola a ani deti a práca nezmenili moje názory a preto, tak ako vždy, som aj dnes zaspala. A tak miesto princeznej sa dnes na čítanie vybrala striga. :)




Prvú hodinu nás privítala 2.B, kde som sa okrem čítania snažila vysvetliť deťom, prečo knižka vznikla, pre koho je určená a hlavne, čo ich má naučiť. Veď už "veľkáči" a hoci v dnešnom svete sa dieťa často stretáva s ľuďmi "inými" ako sú oni, tieto detičky v triede sú tak krásne a chránené od tých zlých vecí, že som si sama prišla ako tá, ktorá im hovorí zlé veci. Deti sa o príbeh zaujímali, vymaľovali si omaľovánky a na príklade nich som im vysvetľovala, že na obrázkoch vidia aký je rozdiel medzi televízorom, divadlom, CD a knihou. Pretože kniha Vám napovie, o čom hovorí, ale nedáva Vám presný obraz. A Vy tak môžete nakresliť Bezvláske modrý plášť, zelený, červený, žltý, pásikavý,... pretože nik Vám neprikazuje ako má vyzerať.

Druhú vyučovaciu hodinu sme si užili s triedou 1.B, kde detičky sú hoci už školáci, ale stále veľkí rojkovia a loptoši. Pani učiteľka im láskavým prístupom vysvetlila o aký príbeh sa jedná, že to nebude len taká obyčajná rozprávka. A deti počúvali a maľovali. Boli ako také malé včeličky, kde okrem pasteliek na papieri bolo počuť len tiché občasné šuškanie. Obrázky vymaľovali rýchlejšie ako druháci a polepili ich na veľký papier, aby boli všetky spolu. Majú tak spoločný predmet, ktorý im bude pripomínať knižku o Bezvláske.

A o čom kniha O Bezvláske je?

Knižka o Bezvláske z pera slovenskej spisovateľky Gabriely Futovej je o malej princeznej, ktorá nemala vlásky. Autorka nezaťažuje deti témami choroby ani na to, prečo Bezvláska je holohlavá nedáva odpoveď. Proste to tak je. Bezvláska si ako malé dievčatko neuvedomuje svoju odlišnosť, no ako čas ide, začne si svoju jedinečnosť uvedomovať a snaží sa ju prekryť - parochňami či kapucňou, či utiahnutím sa do svojej vlastnej veže. A tak ako každý príbeh o princeznej, nájde sa v tejto krásnej knižočke aj mladý statný muž. V príbehu sa Bezvláske snažia pomôcť, aby sa medzi ostatnými necítila zle. Kniha nekončí jednoducho, končí sebaprijatím a pochopením, že ľudia sme rôzni, ale pokiaľ má človek dobré srdce, netreba sa báť žiť naplno.

Ako sa Bubo narodil...

Dnes som pre Vás pripravila rozprávku, ktorú som od malička hovorila svojim deťom. Je vymyslená, tak trošku strpenia. V zátvorke sú pohyby, ktoré sa pri nej vykonávajú. :)

Kde bolo, tam bolo, skôr nebolo ako bolo...
V jednej rozprávkovej krajine žila Boba, ktorú nikto nemal rád, pretože bola zlá a každému robila zle. Jedného dňa sa Boba rozhodla, že chce mať bábo.
Tak zašla za zlou strigou a vraví jej: " Chcem mať bábo!"
A striga na to: "Keď chceš mať bábo, musíš mi priniesť 4 druhy lístia. "
A tak sa Boba vybrala do zázračného lesa a zbierala lístie. Nazbierala lístie z gaštanu, lipy, javora a z jablone. I zaniesla strige lístie.
A striga na to: "Keď chceš mať bábo, musíš mi priniesť zlatý orech."
Boba sa opäť vybrala do zázračného lesa a hľadala, hľadala a hľadala. I našla zlatý orech a zaniesla ho strige.
A striga na to: "Keď chceš mať bábo, musíš mi doniesť bábo."

Boba sa teda vybrala hľadať bábo. Blúdila, blúdila a nik nevie ako sa dostala až do nášho mesta. Blúdila a blúdila, nazerala do okien i prišla k tomu nášmu a vidí, že ANINKA(doplň meno svojho dieťaťa) a CHARLOTTKA(doplň meno dieťaťa č.2 :) ) nespia. I chytila ANINKU a CHARLOTTKU (poštekliť deti na brušku) a odniesla ich do zázračnej krajiny.
A striga už varila. (miešanie rukami akoby s vareškou varenie) A varila, varila, varila i pridala lístie. (hodenie rukou akoby sa vkladali do toho kotlíka ingrediencie ) A varila, varila, varila i pridala zlatý orech. A varila, varila, varila a vytrhla Aninke 3 vlásky a Charlottke 3 vlásky (potiahnutie vláskov detí ) a hodila ich do kotla.
A keď dovarila, povedala: "čáry - máry - fuk!"

A v kotlíku bol..... Bobo. :)

Kvapôčka - Emília Branková

"Bola jar, slniečko sa usmievalo na uzimenú lúku. Všade, kde sa dotklo zlatými lúčmi, rozkvitli najkrajšie kvety. Lúka bola široká preširoká a dlhá predlhá. Uprostred stála veľká skala a pod ňou vyvieral celkom malý pramienok. A práve vtedy sa stal ten zázrak. V pramienku len tak zažblnkalo a z hlbín najhlbších a tmy najtemnejšej prišla na svet Kvapôčka...." 

Kvapôčka bola najmenšia a najmladšia kvapôčka medzi ostatnými a hneď od začiatku spolu zažívajú rôzne dobrodružstvá. Stretáva mnohých nových priateľov na svojej ceste za dobrodružstvom, okrem vody vystupujú v príbehoch aj iné živly ( pôda, vzduch,.. ). Kniha je nielen skvelou rozprávkou, ale zároveň učí deti nenásilnou formou skupenstvá vody. Taktiež deti učí o tom, že voda je veľkým prírodným bohatstvom a treba si ju chrániť. Vďaka svojim priateľom ukazuje deťom, ktoré ľudské vlastnosti sú dobré a ktoré nie a učí ich akéhosi vonkajšieho pohľadu na ľudské vlastnosti.  

Je vhodná aj pre prváčikov, keďže celá kniha je písaná veľkými písmenami, hoci miestami sa nachádzajú slová ťažšie na čítanie pre prváčikov.

Príbeh o Kvapôčke je milým rozprávaním pre detičky vo veku od 4 do 7 rokov.

 V knižočke sa nachádza až 11 príbehov, každý je na cca 2-3 stranách s nádhernými ilustráciami, ktoré dotvárajú koncept tejto knihy. Kniha vyšla vo vydavateľstve MATYS v roku 2014 a za skvelú cenu, 4,90Eur,  ju môžete kúpiť aj na našich stránkach v e-shope .

tancuj, spievaj, miluj, ale hlavne ŽI

Dnes som Vám pripravila citát ako poďakovanie za ďalší týždeň, ktorý ste s nami strávili. www.knihydetstva.sk

Tip na výlet - Veľký Plešivec okolie Nového mesta nad Váhom

V mieste pre mňa nájdete aj tipy na výlety s deťmi. Môj prvý tip bude z posledného víkendu, kde sme spolu s deťmi absolvovali turistiku. Takáto túra je vhodná pre staršie detičky, ktoré vládzu kráčať alebo pre deti rodičov, ktorí vládzu nosiť. :)
Nie sme vlakovo založená rodina a preto sme sa na výlet vybrali autom, ale pokiaľ chcete výlet spolu s vlakom, nie je problém, z Nového mesta nad Váhom a rovnako aj zo smeru Myjava, chodia pravidelne elektrické vlaky do Višňového. Moja mama ma raz šla pozrieť týmto vlakom a myslím, že na tú jazdu tak skoro nezabudne. Vláčik "Čachtická strela" ako je prezývaný Vás vráti späť minimálne o 26 rokov. Je skvelou vyhliadkovou cestou pre všetky detičky.

No späť k trase. Pokiaľ idete vlakom, vystúpite v stanici Višňové, odtiaľ popri krčme, cez most a smerom na Čachtický hrad ( o tom si povieme nabudúce ). Trasa je najnáročnejšia práve v týchto miestach a to smerom na Čachtický hrad, potom je to už viac menej les a rovinka. Na vrchu kopca však neodbočíte smerom na Čachtický hrad, ale budete sa držať modrej turistickej značky a tá Vás dovedie až na Veľký Plešivec ( vysvetľujem cestu jak hotentót, na čo sa často môj chlap hnevá, ale lepšie to neviem ). Za veľké plus pre túto túru dávam dobré značenie v lese ( často sa v lese stratím, sever mi veľa nehovorí :) ). Ďalej dávam veľké plus za nenáročnosť terénu, pretože cestu zvládli aj naše 3 ufrflané grácie, ktoré majú radšej ihrisko a námestie ako paničky ( aj keď motivácia v podobe nanuku spravila svoje ). Samozrejme, dá sa táto cestička aj skrátiť a to cestou z Hrachovišťa, ale kde presne sa tam tá cesta nachádza, netuším, ale zistím. :) Tým, že sa cestička kľukatí väčšinou cez les, je vhodná aj ako túra v teplom počasí, my sme mali po celý čas tieň, kým sa iní potili na slnku. Ako nebezpečenstvo vidím cyklistov, ktorým sa občas treba vyhýbať, pretože aj tí sú zvedaví na ten nezabudnuteľný výhľad. A áno, výhľad! Z Veľkého Plešivca vidieť od Beckova, cez Nové Mesto nad Váhom, Čachtice, Častkovce, Podolie, Pobedím, .... až po Piešťany a Jaslovské Bohunice. Čo sa hradov mojich milovaných týka, môžete sa pokochať Beckovom a Tematínom. Tento výlet sa páčil nielen nám, rodičom, ale aj našim princeznám.

Medzinárodný deň detí s BEZVLÁSKOU

Pomoc iným nemusí byť vždy len finančná, nemusí sa týkať len bohatých a už vôbec nie je podmienená slovom MUSÍŠ. Sila pomoci druhým je veľakrát o tom, že chcem svojou troškou pomôcť.

V spoločnosti knihydetstva.sk chceme pomáhať a o tom je aj náš projekt #čítajmedeťom . Ako sme v predchádzajúcom príspevku spomínali, chceme pomáhať priniesť knihy a čítanie medzi deti. Nielen tie, ktoré majú to šťastie, byť zdravé. A preto v spolupráci s neziskovou organizáciou Pod krídlami Dominiky zbierame knihy pre detskú onkológiu v Bratislave. No na Deň detí podporíme aj Dobrého anjela a ich nádherný projekt Bezvláska.

Bezvláska je kniha od autorky Gabriely Futovej, ktorá je obľúbenou autorkou detských kníh, medzi nimi odporúčame Nejdem a basta! , Brata musíš poslúchať! , Poškoláci , Dokonalá Klára či Naša mama je bosorka a mnohé iné skvelé detské knižky. No Gabrielu sme neprišli len chváliť za predchádzajúce úspechy, ale hlavne chceme podporiť iniciatívu Dobrého anjela.

Kniha Bezvláska vznikla po priznaní autorkinej kamarátky Julky, ktorá sa priznala, že jej kamarátky v nemocnici prelepili zrkadlá novinami, aby sa v nich nemuseli vidieť, pretože podľa vlastného názoru už nie sú pekné, lebo prišli o vlásky kvôli účinnosti liekov.

A tak na MDD chceme v spolupráci s Garbielou bezvláskou Futovou budeme čítať knihu deťom.

Pre choré detičky je to povzbudením, že sú pre nás stále krásne a zdravé detičky chceme aj touto iniciatívou učiť tolerancii.

Do projektu sa zapojili knižnice, kníhkupectvá, materské centrá a aj samotná autorka. Od dnešného dňa sú na stránkach https://www.dobryanjel.sk/bezvlaska/ zverejnené plagáty a aj e-knihy na čítanie.

Knihu si na stránkach môžete aj kúpiť za cenu 3,80 Eur, ktorá je skôr symbolická ako extrémne zárobková.



Aj my s projektom #čítajmedeťom chceme tiež pomôcť pri čítaní deťom a tak, ak učíte v škôlke, škole či pracujete v knižnici v okolí Nového mesta nad Váhom, Starej Turej či Myjavy alebo viete o niekom, kto v takýchto miestach pracuje, dajte nám vedieť a my Vašim detičkám prídeme prečítať.
A pokiaľ ste z miest ďalej a chcete podporiť projekt #čítajmedeťom , kúpte si knihu o Bezvláske a prečítajte im knižku, nechajte ich vymaľovať omaľovánky a pošlite nám fotografie. My ich zverejníme na stránke blogu a FB stránke  a tie najlepšie od nás dostanú darček.

A zároveň sa s týmto fotografiami môžete prihlásiť do súťaže od Dobrého Anjela: "Ak nám, prosím, pošlete do 15. 6. fotografie z čítania na  kolesarova@dobryanjel.sk, najkrajšie vyberieme a dáme na promovanú podstránku www.dobryanjel.sk/bezvlaska. "

Plagát na stiahnutie nájdete TU a tiež TU
Omaľovánku nájdete TU

Za poskytnutie informácií ďakujem www.dobryanjel.sk a tiež www.infolib.sk

prekvapenie po súťaži 23.5.2016

vyhlásenie súťaže 23.5.2016

Vyhlásenie výhercu súťaže o pracovný zošit Hravé úlohy pre škôlkarov 2. Výhercovi srdečne blahoželáme a ostatným ďakujeme za Vašu priazeň. Už tento týždeň máme pre Vás prichystanú ďalšiu súťaž. Tak nás sledujte aj naďalej.

kolobeh života

Život je kolobeh.

Strávte maximum svojho času so svojimi deťmi.

www.knihydetstva.sk

zdroj:internet

Projekt #čítajmedeťom ide do druhej fázy - chceme pomáhať!

Dlho som premýšľala ako a kedy pustiť druhú fázu projektu #čítajmedeťom .

Projekt sám o sebe pre mňa nemá význam, ak nepomáha.

Stále som si vravela, že ešte počkám, že budeme pomáhať, ale ľudia musia o tomto projekte vedieť. A zatiaľ, kým ja čakám na to, aby ste nás navštívili, ľudia mimo internetového sveta potrebujú pomoc.

Som bohatá, pretože mám zdravie, rodinu, strechu nad hlavou a na stole chlieb. I keď je často iba s maslom.

Ale môžem pracovať a tvoriť, môžem dýchať a môžem a chcem urobiť niečo, čo obohatí aj druhých ľudí.

A preto tu vznikol projekt #čítajmedeťom .

Vysvetlím.

Projekt má viac fáz.

Prvou fázou projektu bola a stále je osveta o tom, že čítať deťom je potrebné, pretože ... o tom Vám už povedali tí, ktorí odpovedali.

A druhou fázou projektu je pomoc.

Túto pomoc tiež budeme riešiť dvoma smermi.

V prvom rade, chceme o pomoc požiadať Vás.

Pri nákupe na našom e-shope www.knihydetstva.sk máte možnosť zakúpiť tovar a do poznámky v objednávke napísať, ktorú knihu chcete darovať. Tieto knihy budú u nás zhromaždené, zaprotokolované a na začiatku nasledujúceho mesiaca budú darované. Tu sa spájame s neziskovými organizáciami, detskými domovmi a inými miestami, kde knihy pre deti potrebujú a každý mesiac budeme zbierať knihy pre inú túto organizáciu. Všetko bude riadne spísané a uverejnené tu na blogu.

Druhý smer, ktorý chceme rozbiehať a podporovať, je čítanie deťom. A tak v rámci svojich možností chceme dohodnúť spoluprácu so školami, škôlkami, knižnicami a chceme ísť a čítať deťom. Pretože pre mňa je to hodina, možno dve pri čítaní, pre deti je to otvorenie nových obzorov.

Nakoľko sme už prekročili polovicu mája, tak tento mesiac budeme už zbierať knihy, ale so zbieraním skončíme až na konci júna a knihy, ktoré budú v tomto mesiaci a pol vyzbierané, pôjdu v auguste na detskú onkológiu v Bratislave. Tieto knihy za nás odovzdá nezisková organizácia Pod krídlami Dominiky , ktorá zbierky na onkológiu organizuje pravidelne. S jej zakladateľkou sa budeme rozprávať už budúci týždeň, tak nás sledujte, nakupujte a darujte. Pretože tou trochou, ktorú máme môžeme pomôcť niekomu ďalšiemu.

A ak máte doma knihy, ktoré sú vo výbornom stave a chcete ich darovať,

napíšte nám,

dáme Vám adresu, na ktorú ich môžete darovať.

Ďakujem.

Nie za mňa, ale za nich. Za tých, ktorí pomoc potrebujú.

Puto, ktoré vzniká pri čítaní medzi rodičom a dieťaťom si dieťa nesie celý život - rozhovor s úspešnou Lenkou

Projekt #čítajmedeťom je často náročný na spracovanie a hlavne nájdenie tých správnych ľudí. Pretože rozhovor môžete urobiť s kýmkoľvek, ale to nie je mojím cieľom. Mojím cieľom je ukázať Vám ľudí, ktorí tak ako Vy alebo ja majú nespočetne veľa práce, no i tak si našli tú chvíľu a čítajú. Sebe či svojim deťom. Dnes Vám predstavím nádhernú ženu, ktorú mám to šťastie poznať aj osobne. Má syna na prahu dospelosti, dom, chlapa a popritom je úspešnou podnikateľkou a vždy usmiatou osobou. Lenka je majiteľkou portálu, prostredníctvom ktorého Vám sprostredkúva ubytovanie pre Vašu dovolenku na Slovensku. V rozhovore s ňou sa dostanete kúsok pod jej kožu, kde si spolu zaspomíname na jej detstvo či sa pozrieme na to, čo na knihách miluje. Tak sa pohodlne posaďte, dajte si čaj a čítajte.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes?
   

Ak sa ponorím do spomienok a načriem až k samotnému prvému stretnutiu s knihou, tak si pamätám skladanú knižku, leporelo, ktoré nieslo názov o Kráľovi a malej myške. Kniha v našej rodine stále prežíva a koluje medzi najmladšími deťmi.

2. Keď si spomenieš na svoje detské časy, kto bol tým rozprávkarom u Vás? Kto Ti čítal rozprávky a naopak, kto sa prikláňal k prerozprávaniu príbehov?
   

Krásne časy detstva sa nedajú zabudnúť a keďže som vyrastala v dobe kedy televízor nebol ten, čo nás ani rodičov oberal o čas , tak po večeroch nám čítali obaja rodičia, vždy sa striedali a ja a moje sestry sme sa nato nesmierne tešili. Maminka nám aj rozprávala, ale čítanie prevládalo. Mali sme i úžasnú knižku slovenských , ale i ruských ľudových rozprávok.

3. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítala len pre to, že si musela?
   

Pre mňa bolo čítanie vždy výnimočné a uprednostňovala som ho pred všetkým iným. Dokonca som mala obdobie, zhruba okolo 10 rokov som mala, kedy som čítala všetko, čo mi prišlo pod ruku. Najobľúbenejšie knihy tých čias boli knihy od Karla Maya. Neskôr, ako som rástla pribudli aj romantické ako Jana Eyrová, ktorú doteraz považujem za moju srdcovku.

4. Kedy prišiel ten moment, že si si uvedomila, že čítanie je zábava a baví Ťa to?
   

Bolo to obdobie základnej školy, tvorila som si vtedy dokonca aj vlastný zoznam prečítaných kníh.

5. Vedela by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítala? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   

Neviem teraz odhadnúť to množstvo, ale bolo ich naozaj veľa a keďže som stále milovníčka kníh, knihy pribúdajú a knižnica sa mi rozrastá. Ťažko povedať čo je moja srdcovka, pretože každé obdobie, ktorým som prešla a stále prechádzam ma ťahá k rôznym žánrom. Ale Janu Eyrovú som čítala aj viackrát. Momentálne sú mojou srdcovkou kriminálky od rôznych autorov ako je Dominik Dán napríklad.

6. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   

Nemôžem povedať, že by mi niektorý autor nesadol. Som typ , že keď ma kniha nezaujme v začiatku nedokážem sa cez ňu prehrýzť, tak ju odložím nabok. Nikdy nečítam nasilu.

7. Máš doma syna. Čítali ste si spolu, keď bol malý? Aké knihy sú u Vás najviac čítané? Číta si knižky sám? Je veľkým čitateľom? Aké knižky ho najviac zaujímajú?
   

Mám syna, dnes už na prahu dospelosti, čítali sme od mala, číta si aj sám, ale nie v takej intenzite ako ja v jeho veku. Nemôžem ani povedať že by bol veľkým čitateľom. Napriek tomu, že my s manželom sme často v knihách, on je skôr dieťa dnešnej modernej doby. Stále však verím, že si ku knihám časom nájde svoju cestu. Kedysi ho zaujal veľmi Pán Trágáčik, neskôr to bol Eragon.

8. Keby si mohla napísať akýkoľvek žáner jednou myšlienkou, o čom by táto kniha bola?
   

Myslím, že o živote, asi by som písala o tom, čo práve cítim.

9. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrela film?
   

Kniha je a vždy ostane pre mňa na prvom mieste, má svoje čaro, svoj príbeh , svoju vôňu. Kniha mi dáva možnosť vytvorenia si vlastnej fantázie, prežitia príbehu. Pri knihe si oddýchnem, zabudnem na chvíľu na povinnosti všedného dňa a prežívam dej. Televízor sledujem stále menej a menej. To, čo dnes TV ponúka divákom, je často niekde mimo moje chápanie. A tiež nemám rada reklamy, preto nesledujem už skoro nič.

10. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?
    

Žiadne zvláštne kritéria nemám, niekedy čítam recenzie, ale zistila som, že každý človek inak vníma a čo sa niekomu páči, druhému sa páčiť nemusí. Keď si mám vybrať napr. knihu na dovolenku vezmem si vždy aspoň 3 rôzne žánre. Samozrejme, mám obľúbených autorov, od ktorých, keď vyjde nová knižka už aj objednávam.

11. Odporúčaš rodičom čítať svojim deťom? Ak áno, tak aké výhody v čítaní deťom vidíš?
    

Jednoznačne odporúčam. Tvorí to vzťah medzi rodičom a dieťaťom a to puto si potom dieťa nesie celý život. Tak ako ja, keď si spomeniem na detstvo a maminku a to, ako každý večer prišla do izby a my sme ju už v postieľkach netrpezlivo čakali. Tieto spomienky ma napĺňajú láskou k rodičom.

Lenke srdečne ďakujem, že si popri svojich povinnostiach našla čas a povedala mne i Vám o tom, aká je láska ku knihám v jej živote. Pokiaľ hľadáte miesto, kde si počas voľna pôjdete oddýchnuť, navštívte jej stránku www.slovenskadovolenka.sk a ak máte chvíľu času zaspomínať si na svoje detské knihy, napíšte nám. A naďalej sledujte náš e-shop alebo náš blog, kde sa projektu #čítajmedeťom venujeme stále viac a viac.

Test osobnosti Pipa Wilsona

Občas potrebujeme v živote "vypnúť". Vtedy chceme na nič nemyslieť, či len tak čítať. A na to nám slúžia naše "miestečká". Sú to priestory, kútiky, kde môžeme vziať do rúk knihu a len tak čítať. A lietať na krídlach fantázie kamkoľvek. Alebo zisťovať o sebe, kým sme. Ja pevne dúfam, že sa tento blog stane pre Vás takým Vaším "kútikom". Miestom, kde nájdete nielen projekt #čítajmedeťom a odporúčania na skvelé knihy, ale taktiež miestom, kde sa môžeme porozprávať. Spolu. O Vás či o mne. A tak Vám dnes prinášam test osobnosti.

Tento test osobnosti bol pôvodne vymyslený len pre žiakov 1.stupňa základnej školy a mal za úlohu určiť osobnosť žiaka. Kým je dnes a kým by sa chcel stať. Dovtedy, kým sa nezistilo, že rovnako úspešne vie odhaliť osobnosť dospelého človeka. A tak dnes prinášame test psychológa Pipa Wilsona, ktorá nielen Vám povie, kto ste, ale taktiež o tom, kto sú Vaše deti a kam smerujú.

Ako tento test funguje?
Sadnite si a upokojte sa.
Poprezerajte si obrázok a vyberte si panáčika, ktorý podľa Vás najviac vystihuje Vaše rozpoloženie.
Zapamätajte si jeho číslo a teraz si vyberte panáčika, na ktorého by ste sa chceli v budúcnosti podobať. ( v oboch prípadoch sa môže jednať o toho istého )
Zapamätajte si tieto 2 čísla a odpovede o Vás nájdete u nás vo vyhodnotení.

zdroj:internet

výsledky testu osobnosti

1,3,6,7

Sú čísla, ktoré prezrádzajú silnú osobnosť, jedná sa o človeka rozhodného, ktorý sa nebojí žiadnych prekážok.

2,11,12,18,19

Sú čísla, ktoré vystihujú priateľskú osobnosť. Jedná sa o človeka, ktorý je vždy tam, kde ho potrebujú a je plný porozumenia pre svojich priateľov.

4

Toto číslo si vyberajú ľudia, ktorí chcú dosiahnuť úspech bez toho, aby museli prekonávať prekážky. Sú veľmi spoľahliví a poctivosť ich charakterizuje najviac.

5

Číslo 5 si vyberajú prevažne ľudia, ktorí sú bez energie, unavení a slabí.

9

Toto číslo charakterizuje veselých, priateľských a milujúcich ľudí.

13,21

Tieto čísla charakterizujú Váš strach z okolitého sveta a tendenciu uzatvárať sa do seba. Bývate zo sveta často nervózni a vyhýbate sa stretnutiam s ľuďmi.

8

Číslo, ktoré charakterizuje Vašu obrovskú fantáziu, cit pre nadprirodzeno a hlavne Vás ako veľkého rojka. Nebojte sa snívať, no nezabudnite na skutočný svet okolo Vás.

10,15

Vaša túžba po pokoji a vyrovnanosti v živote je veľmi dôležitá? Ak áno, vybrali ste si práve jedno z týchto čísiel. Títo ľudia bývajú často prispôsobiví.

14

Toto číslo signalizuje psychickú únavu a emočnú nestabilitu. Skúste načerpať nové sily.

20

Radi rozhoduje a ste vodcom "svorky"? Potom ste si pravdepodobne vybrali práve toto číslo. Charakterizuje prirodzených vodcov.

16,17

Číslo 16 o Vás prezrádza ťažké rozpoloženie, kedy na Vašich pleciach stojí pomoc niekomu. Číslo 17 momentálne zažíva ťažké časy a rozhodne potrebuje pomoc a objatie.

Potešili Vás výsledky? Napíšte nám komentár. :)

zdroj: internet (interez.sk, brightside.me)

Herec, redaktor a moderátor v detskom rádiu - rozhovor s inšpiratívnym Jánom

Projekt #čítajmedeťom nie je určený len pre rodičov a nechcem robiť rozhovory len s nimi. Je určený aj pre starých rodičov, učiteľov, blogerov, hercov, ... proste pre každého. Pre každého, kto si dokáže nájsť chvíľku, zastaviť sa, zobrať knihu a čítať. A nielen sebe, ale aj deťom. Tak ako som dnes netradične začala, idem aj pokračovať. Dnešný deň je pre mňa výnimočný. Predstavím Vám človeka, ktorého poznám 11 rokov, ktorý dral lavicu vedľa mňa, je úspešným človekom a hoci ešte nie je rodičom, má k deťom a knihám bližšie ako to vyzerá. Predstavujem Vám, Jána, ktorý je redaktorom, dabingovým hercom a  rozhlasovým moderátorom v detskom rádiu v Čechách. Johny, ako mi je prirodzenejšie ho oslovovať, je múdrym a pokorným človekom, čo si osobne veľmi vážim. A ako uvidíte v našom rozhovore, vie o svojej láske ku knihám hovoriť tak presvedčivo, že aj Vy uvidíte kúsok jeho života.

1. Skús na chvíľu spolu so mnou zavrieť oči a skús mi povedať o knihe, ktorú si ako prvú pamätáš. Ako vyzerala? O čom bola a čo bolo pre Teba na nej také fascinujúce, že v Tebe ostala dodnes? Moja babička z otcovej strany mala (a dodnes má) doma rozsiahlu knižnicu. Babička z maminej strany mala (a dodnes má) knihy a časopisy (dokonca aj archívne kúsky) poschovávané na rôznych miestach v dome. Dalo by sa povedať, že v každej miestnosti, kdekoľvek – ani o tom netušíte – na Vás môže spadnúť nejaká kniha. Moji rodičia, moja teta... všetci mi odmalička kupovali k sviatku knihu (neskôr aj audiorozprávky na magnetofónových kazetách, a napokon i „cédéčkách“). Takže vyhnúť sa knihe – a literatúre vôbec – bolo pre mňa v detstve niečo NEMOŽNÉ! Niečo také jednoducho neprichádzalo do úvahy, neexistovalo. Tých „prvých kníh“ bolo viac.... no azda najväčšmi mi utkveli v pamäti tieto: Lev Nikolajevič Tolstoj – Rozprávky a bájky (nenápadná knižka z knižnice starej mamy so zvláštnymi ilustráciami – a už vtedy som vedel, že v nej bude dozaista skrytá nejaká tá „múdrosť“  ... ďalej to bola hrubá, ilustrovaná Biblia (je zvláštne, ako to funguje – keď mi pred časom – v roku 2012 bolo veľmi smutno, len tak som ju vzal do ruky, otvoril na náhodnej stránke a ... bol som dosť prekvapený.. sila tej knihy v tej chvíli ani tak nespočívala vo viere „v niečo“, ako vo viere „v seba“... je zvláštne, ako tá viera prirodzene funguje, keď sme malí... a keď sme „veľkí“, okolnosti nás občas donútia spomenúť si... 
   A potom si ešte spomínam na knižku „Z Košíčka“... od Jozefa Pauloviča... a na Obrázky z prírody... a neskoršie na Slovenské rozprávky ... tie som miloval... a milujem dodnes.
   
2. Aké boli Tvoje prvé kroky k vlastnému čítaniu? Bolo pre Teba čítanie zábavou alebo si čítal len pre to, že si musel? Čítanie bolo pre mňa zábavou. A nielen čítanie. Kniha bola pre mňa odjakživa akýsi „balíček all-inclusive“. Keď som už bol na tom – čo sa gramotnosti týka – lepšie, čítal som si nahlas, nacvičoval intonácie, predstavoval som si, ako asi jednotlivé tie postavy (zvieratá, mestá, veci...) vyzerajú, ako sa správajú atď. Bavilo ma počuť pritom svoj hlas, ktorým ako keby všetky tie veci v knižke ožívali... miloval som, keď mi niekto čítal na dobrú noc. A keď som trávil prázdniny u babičiek, neskôr som si už pred spaním „potíšku“ čítal sám  A ráno často znova. Možno by si niekto pomyslel, že: „veď to decko bolo v jednom v kuse v knihách“. Možno keby som sa narodil o pár rokov neskôr, prepadol by som kúzlu počítačových hier, alebo tabletom. Ale dodnes som rád, že to boli „len“ tie knihy...
   
3. Vedel by si povedať približné množstvo kníh, ktoré si prečítal? Ktorá kniha je Tvojou "srdcovkou"?
   Nikdy som to nepočítal, ale zase také terno to určite nebude 
   Srdcoviek je veľa.. a ak srdcovky, tak preto, že sa k nim môžem kedykoľvek vrátiť a zakaždým nájdem medzi riadkami niečo iné. Takže z takýchto srdcoviek:
   ... toto nikoho neprekvapí... Malý princ....
   ... a toto možno prekvapí... nedávno som prečítal knihu Anity Moorjani „Musela som zomrieť“... veľmi silná kniha... navyše, jej sila spočíva v tom, v akej životnej situácii sa práve čitateľ nachádza... na čom mu záleží.. aké má hodnoty, ciele... myslím, že táto kniha – ako jedna z mnohých, ale predsa trochu svojským spôsobom – mi umožnila sa nad týmto všetkým zamyslieť... a nájsť odpovede – ale upozorňujem, má zmysel siahnuť po nej až vtedy, keď ste 100% presvedčení o tom, že tie odpovede chcete skutočne nájsť 
   A keď už som tu začal s motivačnou literatúrou – pripájam Štyri dohody. Ale opäť platí to, čo som uviedol pri predchádzajúcej knihe. Tento kúsok prinesie odpovede na otázky v prípade, že je čitateľ pripravený byť kruto úprimný k sebe samému - inak sa môže stať, že si knihu vysvetlí po svojom – čo je v konečnom dôsledku v poriadku – hrozí však, že sa k nej už druhýkrát nevráti a prisúdi jej známku „motivačného žvástu“, akého je všade navôkol požehnane. Ale v tomto prípade by to obzvlášť bola škoda.
   
4. Niekedy si čitateľ nesadne s autorom, stalo sa Ti to? Ak áno, ktorá kniha sa Ti skutočne ťažko čítala?
   Na základnej a na strednej škole sa to stávalo v rámci tzv. „povinnej jazdy“, z ktorej potom vzniklo výsledné dielo – Čitateľský denník  Nebolo to vekom, ani skúsenosťami – jednoducho ma tá kniha nezaujala už od začiatku. V tom období sa to stávalo najčastejšie pri žánri sci-fi... neskôr som trochu vyrástol a uvedomil si 3 veci: 1. že realita samotná občas to sci-fi nápadne pripomína 2. že každá kniha má svoj zmysel a svoje posolstvo – už tým, že jej autor cítil potrebu niečo povedať, niečo napísať... a po 3. že je úplne v poriadku, ak máme pocit, že to „posolstvo“ nie je určené priamo nám... ale pre niekoho iného na tomto svete bude určite dôležité, takže je to v poriadku 
   
5. Aké vidíš výhody knihy oproti televízoru? Čo Ťa presvedčí o tom, že stráviš radšej viac času pri čítaní ako by si si pozrel film?
   Fantázia. Knihy majú obrovskú silu – je v nich sloboda. Nielen autorova, ale aj toho, kto ich číta. Tam Vám nikto nemôže diktovať, ako si jednotlivé slová a pasáže vysvetlíte, ako ich pochopíte.
   
6. Aké je Tvoje najdôležitejšie kritérium pri výbere knihy?Myslím, že kritériá sa menia v závislosti od životnej situácie, aktuálnych potrieb a .. áno, aj nálady 
   
7. Študoval si na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu. Prečo si sa rozhodol pre túto školu? Čo Ťa na nej najviac oslovilo a aké boli Tvoje plány do budúcnosti?Keď si spomeniem na Prvé slovenské literárne gymnázium, tak sa zakaždým usmievam. Musím sa zasmiať, sebe samému... ale smejem sa s láskou... aký som bol... pred 10 rokmi... to bolo také roztomilé... vôbec som nevedel, čo vlastne môžem chcieť... od tej školy, od života, od seba... Ja, taký svedomitý hypochonder s čistými jednotkami, ktorý chcel hrať divadlo  a ešte predtým uverejňoval články v školskom časopise ... ďakujem za tú slobodu, ktorú mi tá škola – aj keď som si to vtedy tak neuvedomoval a nevážil – poskytla... Je to milá zhoda náhod, práve včera som sa o PSLG rozprával s mojimi známymi v Prahe. Hovoril som im o tom, že keď som mal 14 rokov, uvedomil som si, že veľkej časti svojho okolia nerozumiem. Že mi nie je jasné, prečo sa toľko trápia, rozčuľujú, zaťažujú banalitami... prečo to potrebujú. Nedokázal som si predstaviť, že budem v živote tráviť čas niečím, čo nemám rád, čo ma nebaví... že budem každý deň chodiť niekam do práce s úmyslom „nech to mám čo najrýchlejšie za sebou“. A pretože som to tak cítil – a tiež preto, že som odmalička vedel, že chcem tie príbehy z kníh nielen čítať, ale sám tvoriť – v akomkoľvek zmysle – rozhodol som sa práve pre PSLG. Bolo to pred vyše 10 rokmi. Za ten čas som sa i ja párkrát ocitol v situácii, že som sa rozčuľoval, trápil banalitami – skrátka som sa pristihol, že robím presne to, čo som kedysi „dospelým“ vyčítal. Našťastie som pochopil, že je to len obranný mechanizmus – človek je tak nádherne nastavená bytosť – sám sebe dá vždy najavo – a to takmer okamžite – či to, čo práve robí, vychádza z jeho srdca. Ja mám v tom svojom srdci okrem spomienok na detstvo aj 4 nezabudnuteľné roky na PSLG, ktoré sú dodnes pre mňa prínosom a pomáhajú mi pochopiť mnoho vecí „vo svete dospelých“. Takže viem, že som v bezpečí 
   
8. Dnes je z Teba úspešný človek, žiješ v Prahe, si redaktor, dabingový herec, pracuješ v rádiu. Kam ďalej sa chceš posunúť a čo Ťa spája s detskými rozprávkami?Je to vtipné. Kedysi som si myslel, že budem „úspešný človek“, keď: budem redaktor, dabingový herec, budem pracovať v rádiu.. a ešte tá Praha k tomu...  Dnes sa na to dívam inak. Pre status úspešného človeka pre mňa nie sú až tak dôležité uvedené atribúty – a nie je to ani práca... ani to, kde človek žije. Som presvedčený o tom, že nech človek robí čokoľvek a žije kdekoľvek, môže byť šťastný. A paradoxne som pochopil, že k tomu, aby sa človek cítil šťastný alebo úspešný, nepotrebuje „viac vedieť“, ani „viac vlastniť“. Smejem sa nad všetkými tými rečami o tom, aké dôležité je mať ťah na bránku a že je nežiaduce byť priemerný. Áno, ja – ten svedomitý hypochonder s čistými jednotkami, sa dnes tomu smejem. Pretože si myslím, že všetko, čo potrebujeme, máme vo svojom srdci. Tam sú tie príbehy z detstva... tam je všetko... Ponúkajú sa mi slová Milana Rúfusa o tom, že :,,rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale preto, aby sa dospelí zobudili“... Tak asi s týmto mottom by som sa chcel ďalej posúvať... aj keď to slovo posúvať by som vymenil za :robiť to, čo mám rád 
   
9. Považuješ za prvý krok k literatúre a vzdelaniu práve to, že Ti čítali rodičia? Aké vidíš výhody v čítaní deťom?Vplyv rodiny je určite nesmierne dôležitý, ak nie najdôležitejší. Tiež si myslím, že nemá zmysel dieťa do čohokoľvek tlačiť ani nútiť... ono už si intuitívne nájde cestu k tomu, čo ho zaujme – len je potrebné mu ukázať- že aj takáto možnosť (myslím tým KNIHU) existuje... a tiež musí vedieť, čo všetko mu kniha ponúka.. a ono už sa rozhodne.
   Občas, keď som na Slovensku, čítam svojim malým bratrancom a sesternici. A fakt si myslím, že dospelí to potrebujú oveľa viac, ako tie deti 

Johnymu srdečne ďakujem za rozhovor. Je príjemné po toľkých rokoch si zas zaspomínať na priateľov a opäť si k nim nájsť cestu. A v tomto majú knihy svoje tajné kúzlo - nič ľudí nedokáže spojiť aj po rokoch tak ako káva/čaj a knihy. Na mnohých miestach som Vám ponúkla aj FB stránku Jana Bavalu, ak ste si pri čítaní nevšimli nájdete ju TU. Sledujte a dozviete sa, čo všetko Johny pripraví. A pokiaľ chcete povedať o svojej láske ku knihám aj Vy, napíšte nám.